Rýchly spôsob života spôsobuje, že ľudia si uvedomujú potrebu prispôsobovať sa novinkám, ktoré obyčajne neplatia už skôr ako začnú byť prospešné a sú nahradené novými. Človek sa ťažšie adaptuje v meniacom sa svete, čo spôsobuje stratu vnútornej rovnováhy, od ktorej je blízko k zdravotným problémom.
Závislosti, psychické, psychosomatické poruchy, depresia, suicidalita neohrozujú iba človeka samotného, ale aj jeho okolie. Vtedy vstupuje do popredia psychoterapia uľahčujúca človeku porozumieť predovšetkým sebe, pomáhajúca mu nájsť miesto a zmysel v spoločnosti ľudí.
Liečitelia duší
Psychoterapia, alebo liečba duše, je liečba psychických ťažkostí psychologickými prostriedkami.
Významným liečebným prostriedkom psychoterapie je vzťah terapeuta a klienta, ktorý je založený na vzájomnej úcte, porozumení a empatii.
Základným prostriedkom je slovo, rozhovor. Okrem nich sa využívajú ďalšie podporné prostriedky, ktorými sú cvičenie, relaxácia, práca s predmetmi, s predstavami, tanec, kresba a pod.
Psychoterapia môže byť zameraná na jednotlivca, pár, rodinu, skupinu s cieľom odstrániť chorobné príznaky, klienta resocializovať, rozvíjať, reedukovať alebo opäť začleniť.
Podľa účinných foriem a používaných metód môžeme rozlišovať psychoterapiu racionálnu (zameranú na logické myslenie pacienta), sugestívnu, empatickú (využívajúcu empatické rozhovory), abreaktívnu (zneškodnenie chorobného pôsobenia negatívnych emócií, tým, že sa nechajú opakovane prežiť za terapeutických okolností), relaxačnú a imaginačnú (využívajúcu svalové relaxácie, autogénny tréning), nácvikovú (opakovanie, učenie), psychoanalytickú (odhaľuje podstatu konfliktu a klienta privedie k náhľadu na nevedomú motiváciu), interpersonálnu (pochopenie vzťahu medzi symptómami a inerpersonálnymi vzťahmi).
Každá terapia vrátane psychoterapie môže byť v rukách laika nebezpečným nástrojom. Z toho dôvodu platia pre poskytovateľov psychoterapie prísne kritéria. V rámci psychoterapie existuje niekoľko smerov a metód. Niektoré majú úzke možnosti indikácie, iné sa dajú aplikovať na široký okruh problémov.
Systemický prístup
Súčasné smery v psychoterapii sú:
-
Hlbinná psychoterapia
-
Dynamická a interpersonálna
-
Rogersovská
-
Behaviorálna
-
Kognitívna
-
Komunikačná psychoterapia
-
Gestalt terapia
-
Dasain analýza
-
Logoterapia
-
Existenciálna a humanistická
-
Eklektická a integratívna
U nás na Slovensku to môžu byť niektoré zo systemických, na klienta orientovaných, behaviorálnych, psychodynamických prístupov.
Praktické východisko systemického prístupu je formulované ako nevedenie. Terapeut cielene klientovi nerozumie, pýta sa, čím sa pripája ku klientovmu svetu a zároveň samotné čudovanie sa je intervenciou. Otázky smerujú k rozšíreniu pohľadu, k alternatívnym možnostiam. Vychádza sa z predpokladu nevysloveného t. z., že všetko vypovedané zároveň zahŕňa to, čo k danej téme povedať možno, ale nebolo to vyslovené. Inak povedané, každý popis možno „donekonečna“ rozvíjať ďalej, až sa z neho stane popis odlišný a to je zdrojom možností pre terapeutickú pomoc.
V prístupe orientovanom na klienta podľa Rogersa koná terapeut v súlade so svojím prežívaním a vo vzťahu ku klientovi vystupuje ako skutočná osoba, pričom nejde o použitie nejakej techniky, ale o zdieľanie vzťahu. Terapeut prijíma klienta bez hodnotenia jeho správania a je empatický.
Ide o nehodnotiaci prístup, ktorého súčasťou je aktívne počúvanie a autentické priateľstvo.
Behaviorálne prístupy
Behaviorálne prístupy sa orientujú na konkrétne správanie jednotlivca v kontexte jeho prostredia. Základom je presvedčenie, že každé správanie (normálne aj abnormálne) je naučené v interakcii s prostredím. Terapeut – behaviorista sa pokúša porozumieť tým okolnostiam, ktoré priebeh učenia ovplyvňujú a následne dosiahnuť cieľ, t. j. zmenu správania, ktoré bráni klientovi v úspešnom a samostatnom fungovaní.
Psychodynamicky orientovaný terapeut pomáha klientovi lepšie porozumieť sám sebe. Skúma klientove medziľudské vzťahy, súčasné konflikty, duševné rozladenia, ktoré sa opakujú, ale v súlade s jeho minulou skúsenosťou, skúsenosťou z detstva.
Autor článku: PhDr. Adriana Ďuricová, časopis Bedeker zdravia