Združenie za lepšie lekárne si nechalo vypracovať prieskum, ktorý zisťoval, aký názor majú Slováci na novelu zákona o liekoch a s ňou súvisiacim obmedzením marketingových aktivít poskytovateľov lekárskej starostlivosti iba na voľnopredajné lieky a doplnkový sortiment. Podľa Slovenskej lekárskej komory (SLeK) však spoločnosť GfK, ktorá prieskum realizovala, bola neposkytnutím komplexných informácií zadávateľom prieskumu uvedená do omylu a preto aj otázka položená respondentom bola manipulatívna.
Z prieskumu vyplynulo, že vernostnú kartu lekárne využívajú momentálne dvaja z piatich ľudí na Slovensku. Komora však zdôrazňuje, že solidárny systém využívajú piati z piatich ľudí na Slovensku. Navyše podľa SLeK je jediným zmyslom a účelom vernostných systémov formou lacného marketingu obsadiť miesto na trhu a vytlačiť z neho poskytovateľov, ktorí zdroje využívajú na skvalitnenie starostlivosti o pacienta, nie na jeho uplácanie.
Zákonný regulátor podľa komory preto už v roku 2004 definoval, že prípadné predpísanie liekov nemôže byť kritériom na dodatočné poskytovanie iných ako zákonom definovaných výhod, keďže existuje reálny predpoklad, že finančná či materiálna motivácia pacienta k spotrebe vytvorí neúčelný tlak aj na verejné zdroje a zároveň je takto popieraný solidárny princíp distribúcie vzácnych zdrojov. "V rámci podpory konkurenčného prostredia však regulátor nezakázal znížiť doplatok pacienta, akurát pripomenul skutočnosť, že prípadný bonus musí byť poskytnutý solidárne – a zo zníženia ceny pre pacienta musí profitovať aj zdravotná poisťovňa," skonštatoval prezident SLeK Ján Valjan.
Z prieskumu vyplýva, že takmer 80 percent ľudí na Slovensku si myslí, že lekárne majú právo pacientom poskytovať výhody vernostného systému aj na doplatky za lieky na predpis. Systém zliav a benefitov, ktoré takéto karty prinášajú, o niečo častejšie využívajú ženy, starší ľudia a dôchodcovia.
Z prieskumu vyplýva, že takmer 80 percent Slovákov nesúhlasí so zákonom, ktorý zakazuje lekárňam poskytovať zľavy a benefity v súvislosti s výdajom liekov viazaných na recept. Necelých 70 percent dospelých Slovákov má pocit, že novela im ako konečnému spotrebiteľovi liekov skôr alebo určite uškodí. Ceny liekov, ako aj výšku doplatku za lieky na predpis najcitlivejšie vnímajú ženy, dôchodcovia a ľudia s nižším vzdelaním.
Asi tri pätiny Slovákov si myslia, že treba podporovať konkurenciu medzi lekárňami. Prevažná väčšina ľudí má pocit, že ich majú vo svojom okolí dostatok. Z faktorov, ktoré sú pre ľudí najdôležitejšie pri posudzovaní lekární, je najkľúčovejší prístup lekárnikov spolu so službami lekárne. Na druhom mieste skončila dostupnosť liekov. Ceny liekov sú v rebríčku na treťom mieste a sú najdôležitejšie pre pätinu cieľovej skupiny.
Autor článku: TASR