Definícia pojmu občianskoprávna zodpovednosť v zdravotníctve

Definícia pojmu občianskoprávna zodpovednosť v zdravotníctve
Zdroj: bigstockphoto.com

Tento článok je prvý zo série článkov na tému Občianskoprávna zodpovednosť v zdravotníctve.

Zodpovednosť je veľmi rozsiahly pojem. Vo všeobecnosti a zjednodušene sa dá povedať, že zodpovednosť je akási povinnosť osoby, ktorá vyplýva z porušenia práv a povinností. Ide teda o následok protiprávneho konania (napríklad: ak rozbijem okno susedovi, som povinný mu škodu nahradiť, som teda zodpovedný za túto škodu). Teória i prax sa prikláňa k názoru, že pod pojmom občianskoprávnej zodpovednosti treba rozumieť následnú sekundárnu povinnosť vznikajúcu subjektu, ktorý porušil primárnu právnu povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona alebo z inej právnej skutočnosti.

Občianskoprávna zodpovednosť v zdravotníctve v sebe zahŕňa určité špecifiká, ktoré nemožno nájsť v iných druhoch zodpovednosti, pretože sa vzťahuje na život a zdravie ľudí (pacientov). Je nutné dodať, že v rámci slovenskej právnej úpravy zodpovednosti sa vyfabrikovali 2 názorové prúdy a koncepcie, a každá z nich pod pojmom občianskoprávna zodpovednosť rozumie niečo iné, predovšetkým názory týkajúce sa vzniku zodpovednosti, jej povahu a podstatu, a spektrum pôsobenia.

Prvá skupina chápe právnu zodpovednosť ako neoddeliteľnú súčasť akéhokoľvek právneho vzťahu a trvá počas jeho existencie. Zodpovednosť sa tu chápe ako potenciálna sankcia, teda nie priama sankcia. Zjednodušene sa dá povedať, že takto chápanú právnu zodpovednosť možno nahradiť pojmom zodpovednosť za splnenie.

Druhá skupina chápe právnu zodpovednosť ako následnú (tzv. sekundárnu) právnu povinnosť, ktorá vzniká momentom porušenia právnej (tzv. primárnej) povinnosti, či už zákonnej alebo zmluvne dohodnutej. Teda podľa názorov tejto skupiny autorov ( napr. prof. JUDr. Ján Lazar, DrSc.) nemôže existovať potenciálna sankcia, ak sa realizuje sankcia, teda prišlo by k zániku potenciálnej sankcie, ak by sa realizovala samotná sankcia (zodpovednosť).

Ako vidno, názorov na zadefinovanie zodpovednosti je viacero, podstatu však možno zosúladiť a zhrnúť ako zodpovednosť za splnenie (alebo nesplnenie) právnej povinnosti. Pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti však vzniká samostatný režim, pri ktorom je nesmierne problematické určenie postupu, ktoré je v súlade s výkonom zdravotnej starostlivosti. Otázkou taktiež ostáva, kedy možno konkrétnu činnosť (a v akom momente) považovať za porušenie svojej povinnosti a kedy ide o nesplnenie povinnosti. Aby nedochádzalo k porušeniu práv pacientov na jednej strane, ale aj zdravotníckych pracovníkov na strane druhej, je nevyhnutné pristupovať k posudzovaniu občianskoprávnej (ale aj inej) zodpovednosti v zdravotníctve veľmi opatrne a citlivo.

Poskytovaním zdravotnej starostlivosti (najmä medicínskymi úkonmi) v praxi dochádza k rôznym pochybeniam, s ktorými však nie je automaticky spojený aj následok právny. S prihliadnutím na §420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého „škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá“, je na mieste konštatovať, že do úvahy pripadá v drvivej väčšine prípadov ako zodpovednostný subjekt zdravotnícke zariadenie ako zdravotnícky pracovník. Náhradu škody si môže zdravotnícke zariadenie u svojho zamestnanca uplatňovať tzv. regresom podľa pracovnoprávnych predpisov (zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v platnom znení). Zdravotnícky pracovník je zodpovedný za spôsobenú škodu teda v prípadoch, ak zdravotnú starostlivosť poskytuje súkromne alebo dokonca bez oprávnenia , ďalej ako ľudový liečiteľ a podobne.

V praxi sa však vyskytujú i situácie, kedy osoba (fyzická alebo právnická) nesie zodpovednosť aj za situáciu a škodu, ktorú nespôsobil svojim konaním (porušením primárnej právnej povinnosti) a v týchto prípadoch ide o tzv. absolútnu objektívnu zodpovednosť, ktorej nie je možné sa zbaviť (napríklad: vták vletí do motora letiaceho lietadla a to havaruje, nikto síce neporušil svoje povinnosti, ale letecká spoločnosť je povinná nahradiť škodu pozostalým).

Občianskoprávna zodpovednosť je upravená normami občianskeho práva, predovšetkým Občianskym zákonníkom (zákon č. 40/1964 Zb. v platnom znení). Aby sme vôbec mohli uvažovať o určitom zodpovednostnom vzťahu, musia byť splnené určité predpoklady.

Predpoklady vzniku občianskoprávnej zodpovednosti

Predpokladmi vzniku občianskoprávnej zodpovednosti sú:

  1. Protiprávny úkon
  2. Ujma (škoda)
  3. Príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou
  4. Zavinenie.

Protiprávny úkon, škoda a príčinná súvislosť medzi nimi majú povahu objektívnu, zavinenie má povahu subjektívnu, viaže sa teda na osobu, ktorá svojim protiprávnym úkonom spôsobila škodu. 

Jednotlivé predpoklady budú rozpísané v ďalšom článku: Predpoklady vzniku občianskoprávnej zodpovednosti.

Autor tejto časti publikácie Zdravotnícke právo dáva súhlas so zverejnením textu.

Autor článku: Mgr. Lukáš Peško

Dátum zverejnenia: