Obezita, súvisiaca s nedostatkom pohybu a nesprávnou výživou patrí k rozhodujúcim rizikovým faktorom pre zdravie hneď po tabaku a alkohole. Pre TASR to uviedla Darina Sedláková z Kancelárie Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) na Slovensku.
Vekové dekády od 0 po 15 rokov začínajú podľa odborníčky vyzerať veľmi podobne v celej Európe, Slovensko nevynímajúc. "V súčasnosti trpí v Európskej únii (EÚ) nadváhou viac ako 11 miliónov detí, obezitou viac ako tri milióny a každoročne sa k nim pripojí 1,3 milióna detí s nadváhou a ďalších 300.000 obéznych detí," spresnila.
So zdravou životosprávou a zdravým životným štýlom sa nevyhnutne spája pohybová aktivita. "Príjem a výdaj energie musia byť v rovnováhe. U ľudí, ktorí potrebujú redukovať, musí prevládať výdajová zložka," dodala s tým, že nerovnica silne zakotvená nielen vo vyspelej spoločnosti, ale aj v rozvojových krajinách, v ktorých pozorujeme nárast ľudí s nadváhou a obezitou, je v súčasnosti kardinálnym zdravotným problémom. Dôvodom je, že príjem energie je ďaleko vyšší ako jej výdaj a spôsobuje nadbytočné kilogramy. Obezita, dnes uznaná ako chorobná jednotka, je faktorom pre rozvoj ďalších početných ochorení, najmä kardiovaskulárnych, onkologických, chorôb pohybového aparátu ap. Týmto ochoreniam by sa dalo predchádzať primeranou hmotnosťou a správnou výživou. Pri zdravej strave nejde len o kvantitatívny príjem potravy, ale aj o jej kvalitatívne zloženie. "Každý človek vo svojej vekovej kategórii a zamestnaní potrebuje iné zloženie stravy," upozornila.
V rámci štúdií WHO za posledné roky prevláda názor, že v oblasti výživy sa robí účinná osveta a informovanosť populácie o zdravej výžive, zdravých potravinách, o optimálnom spôsobe stravovania vo vedomí konzumentov rezonuje viac ako v minulosti. Nie všetci sa však podľa toho správajú. "Za posledných 10-20 rokov ďaleko vypuklejšie vyvstáva problém redukcie pohybových aktivít. A to nielen u dospelej populácie, kde sa vyhovárame na nedostatok času alebo financií, ale tento problém je veľmi zreteľný najmä u detí od útleho veku, cez školákov v základných školách až po mládež. Tučné a obézne deti sú aj na Slovensku alarmujúcim problémom," konštatovala Sedláková.
Kancelária WHO na Slovensku z týchto dôvodov už niekoľko rokov vyvíja aktivity smerom k zvýšeniu záujmu kompetentných štátnych, samosprávnych či mimovládnych inštitúcií o to, aby sa viac investovalo do možností športovania. "Športovať treba nielen vrcholovo, nielen vo finančne náročných zariadeniach, ale propagovať práve rekreačný šport detí a vytvárať preň podmienky," uviedla s tým, že hoci je motivácia k pohybu nevyhnutná, na realizáciu pohybových aktivít je potrebné mať vytvorené aj optimálne podmienky. Podľa jej skúseností sa dnes v školách ponúkajú len tri hodiny športovej výchovy do týždňa, telocvične sú však často v nevyhovujúcom stave. "Postoj nielen žiakov, ale aj pedagógov k cvičeniu nie je priaznivý, v prípade problémov s rozvrhom bývajú ako prvé odbúravané práve hodiny telesnej výchovy," upozornila. Zároveň dodala, že mimo vyučovania absentujú pohybové krúžky a deti majú málo príležitostí a možností na odreagovanie sa pohybom a získanie pozitívneho vzťahu k nemu.
"Postoj detí k pohybovej výchove je ovplyvňovaný aj výbavou z rodiny a rodičia často bez váhania deti na hodinách telesnej výchovy ospravedlňujú z banálnych dôvodov," zhodnotila odborníčka. Pričom v tomto prípade ide podľa nej o veľký komplexný problém, ktorý potrebuje systémové riešenie. "Je napríklad zaujímavé, že výrobcovia v športovom priemysle, ktorí majú eminentný záujem o sponzorovanie vrcholového športu, úplne absentujú pri podpore pohybových aktivít u širšej populácie detí," zamyslela sa. Postoj k vlastnému zdraviu si musí vybudovať každý sám. Výchova k pohybovej kultúre a celková atmosféra spoločnosti by však mali podporovať zdravý životný štýl a vytvárať podmienky, aby sa ľudia mohli a chceli pohybovým aktivitám venovať. "Nemusí ísť o dramatické športovanie, aj 30 minút aktívneho pohybu alebo 10.000 krokov denne robí v našom organizme zázraky," uzavrela.
Autor článku: TASR