Pokusy na potkanoch naznačili, že štepy ľudských embryonálnych kmeňových buniek by mohli pomôcť ľuďom po ožarovaní mozgu.
V časopise Proceedings of the National Academy of Sciences USA to oznámil sedemčlenný tím výskumníkov z Kalifornskej univerzity v Irvine a v San Franciscu, ktorý viedol Charles Limoli. Prvým autorom článku bol jeho irvinský kolega Munjal Acharya. Ožarovanie neraz býva jedinou možnosťou, ako zastaviť rast agresívnych mozgových tumorov, ktoré sa nedajú chirurgicky odstrániť. Intenzita ožarovania je obmedzená nevyhnutnými ohľadmi na okolité zdravé tkanivo.Napriek tomu ožarovacia liečba často zanecháva nepriaznivé vedľajšie následky. Týka sa to najmä schopnosti učenia a pamäte, s trvalými dôsledkami pre kvalitu života.
A to nie je všetko: príznaky sa v mnohých prípadoch postupne zhoršujú. Predpokladá sa, že ožarovanie v mozgu decimuje populácie kmeňových alebo prekurzorových buniek (už čiastočne špecializovaných), zvlášť v hippokampe, ktorý je jedným z iba dvoch aktívnych mozgových centier cicavcov, podporujúcich rast nových neurónov. Keď teraz vedci z tímu Charlesa Limolia transplantovali potkanom po ožarovaní mozgu do hippokampu embryonálne kmeňové bunky, zistili, že sa im schopnosti učenia a pamäť do štyroch mesiacov obnovili na normálne úrovne.
Kontrolné potkany, ktoré kmeňové bunky nedostali, oproti tomu postihol vyše päťdesiatpercentný pokles výkonnosti poznávacích funkcií mozgu.
„Naše poznatky poskytujú prvý dôkaz, že také bunky možno použiť na zmiernenie poškodenia zdravého mozgového tkaniva pri ožarovaní. Akákoľvek liečba, ktorá tu sľubuje obrat, veru stojí za dôkladné preskúmanie,“ povedal Charles Limoli. Kmeňové bunky transplantované potkanom dva dni po ožarovaní migrovali do špecifických oblastí hippokampu, kde sa postupne vyvinuli na niekoľko typov mozgových buniek. Vedci chcú zistiť, ako vlastne transplantované kmeňové bunky zlepšili poznávacie schopnosti potkanov. V zásade sú dve základné možnosti: buď sa integrovali do zdravého tkaniva, alebo pomohli opraviť a ďalej podporovali jestvujúce mozgové bunky. „Kmeňové bunky môžu po ďalšom výskume jedného dňa poslúžiť pri zvládaní pestrej palety nepriaznivých stavov, ktoré súvisia s liečbou ožarovaním,“ doplnil Charles Limoli.
Hlavné zdroje: Proceedings of the National Academy of Sciences USA Early Edition z 9. novembra 2009; Komuniké University of California at Irvine z 9. novembra 2009.
Autor článku: TASR