Švédsko-americký tím biomedicínskych bádateľov preskúmal mechanizmus, ovládajúci schopnosť mozgu utvárať dlhodobé spomienky. V časopise Proceedings of the National Academy of Sciences USA to oznámil Lars Olson z prestížneho Karolínskeho inštitútu v Štokholme so šestnástimi ďalšími vedcami. Prvou autorkou článku bola jeho kolegyňa Alexandra Karlénová.
Títo bádatelia dokázali pri pokusoch s geneticky upravenými myšami zvieratám takpovediac vypínať a znovu zapínať utváranie dlhodobých spomienok. Stačila na to jediná vec: pridávať myšiam do pitnej vody špecifickú látku. "Nepretržite nás zaplavuje príval zmyslových vnemov. Už po malej chvíľke sa vždy mozog musí rozhodnúť, čo z toho treba uložiť natrvalo. Práve tento mechanizmus zmien spojov medzi nervovými vláknami, ktoré sú potrebné na uloženie vybraných spomienok, sa nám podarilo opísať," povedal Lars Olson.
Prvé kroky predmetného procesu, vedúce k utváraniu krátkodobých, iba niekoľko hodín pretrvávajúcich spomienok, sú pomerne dobre známe. Zmenená signalizácia medzi neurónmi vedie k sérii chemických zmien v spojoch nervových vlákien, synapsách. O ich premene na trvalé spomienky, ukladané do mozgovej kôry, sa však vie podstatne menej. Lars Olson s kolegami teraz objavil, že pri tom rozhoduje signalizácia prostredníctvom receptorovej molekuly NgR1 (nogo receptor 1) v nervovej membráne.
Pri nervovej aktivácii sa vypína gén, ktorý produkuje NgR1. Vedci tušili, že to môže súvisieť s tvorbou dlhododobých spomienok. Rozhodli sa to overiť na myšiach, ktoré mali jeden gén pre NgR1 navyše – ten fungoval aj po vypnutí normálneho. "Geneticky obmenené myši si zachovali schopnosť udržať poznatky v pamäti 24 hodín, no dva odlišné pamäťové testy ukázali, že mali veľké ťažkosti premeniť svoje bežné krátkodobé spomienky na dlhodobé, pretrvávajúce mesiace," povedal Lars Olson. Členovia tímu však mohli dodatočný gén pre NgR1 vypínať a zapínať pomocou istého regulačného nástroja, reagujúceho na neškodnú prísadu v pitnej vode. Nuž a keď ho vypli, geneticky obmenené myši si zachovali aj schopnosť utvárať dlhodobé spomienky.
Vypínaním v rôznych časoch po získaní nového poznatku myšami zistili, že účinok génu pre NgR1 pôsobí v tomto kontexte počas prvého týždňa. "Vieme, že otras mozgu môže spôsobiť zabudnutie udalostí počas týždňa pre úrazom, voláme to retrográdna amnézia, hoci pacient si dokáže spomenúť na skoršie udalosti. Domnievame sa, že sa to zhoduje s našimi zisteniami," povedala Alexandra Karlénová. Vedci dúfajú, že tieto poznatky sa napokon budú dať využiť pri vývoji nových spôsobov liečby rôznych porúch pamäte, ako pri Alzheimerovej chorobe a porážke. Karolínsky inštitút (Karolinska Institutet) sa z vojenskej nemocnice a školiaceho zariadenia lekárov, založeného v 19. storočí krátko po napoleonských vojnách, stal poprednou svetovou lekárskou univerzitou a strediskom biomedicínskeho výskumu. Pomenovaný je po vojakoch nazývaných 'Karoliner', ktorí slúžili pod kráľom Karlom XII. Výbor z Karolínskeho inštitútu vyberá a menuje laureátov Nobelovej ceny za fyziológiu a medicínu. Inštitút má dva kampusy - v Solne severne a vo Flemingsbergu/Huddinge južne od Štokholmu.
Hlavné zdroje: Proceedings of the National Academy of Sciences USA Early Edition z 9. novembra 2009; Komuniké Karolinska Institutet z 10. novembra 2009.
Na snímke prvá autorka výsledného článku Alexandra Karlénová.
Autor článku: TASR