Chceme žiť dlhšie?

Chceme žiť dlhšie?
Zdroj: bigstockphoto.com

Na prvý pohľad je odpoveď jasná – áno! Ale ak sa opýtame, či preto aj niečo robíme, už to tak jasné nebude. V knihe „Návod na dlhovekosť“ pripomínam, že starnúť začíname už po tridsiatke. Ale uvedomovať si to začíname, až keď niečo nefunguje.

Nájdeme si čas zastaviť sa a zamyslieť nad tým ako hekticky a teda aj nezdravo žijeme? A pritom najnovšie výskumy starnutia hovoria, že dosiahnuť matuzalémsky vek sto rokov - vôbec nie je nemožné!

Ako dosiahnuť vysoký vek

V Spojených štátoch je viac ako 55 000 storočných a keďže seniori nad 85 rokov sú najrýchlejšie rastúcou skupinou obyvateľstva, sú aj stredobodom odborných štúdií.

Podľa Dr. Williama Halla z University of Rochester môžu vysoký vek dosiahnuť aj tí, ktorí sa v minulosti nevyhli rizikovým faktorom. To potvrdzuje štúdia výskumníkov Bostonskej univerzity, ktorú priniesol odborný časopis Archives of Internal Medicine. Tím Dr. Dellary Terry v nej sledoval 500 žien a 200 mužov, ktorí sa dožili sto rokov. Dve tretiny z nich nemali žiadne obvyklé starecké choroby, čo by len potvrdzovalo ich dobré genetické základy.

Ako príklad uvádzajú 104-ročnú Rosu McGee, ktorá žije v chicagskom domove pre seniorov spokojne bez užívania akýchkoľvek podporných liekov. Jej starí rodičia z matkinej strany sa dožili 100 a 107 rokov. Dobrou správou tejto štúdie je však zistenie, že sústredená lekárska starostlivosť dokáže priviesť k dlhovekosti aj celú tretinu tých menej šťastných.

Podľa Harvardských výskumníkov, ktorí sa zamerali na dlhodobé sledovanie 70-ročných je kľúčom k dlhovekosti vyhnutie sa piatim rizikovým faktorom: fajčeniu, obezite, nízkej telesnej aktivite, cukrovke a vysokému  krvnému tlaku. Tým zvyšujú o 54 percent svoju šancu dožiť sa 90-tky. Každý z týchto rizikových faktorov znižuje šance na dlhší život až na skromné 4 percentá u tých, ktorí trpia na všetkých päť zmienených negatívnych javov našich životov. V tejto štúdii sledovali 2 357 mužov, z ktorých až 40 percent dosiahlo vek 90 rokov. Z toho 24 percent netrápil žiadny z rizikových faktorov.

„Nie je to len šťastie, či dedičnosť, je to aj o životnom štýle,“ komentoval tieto výsledky hlavný autor štúdie Dr. Laurel Yates z Brigham and Women's Hospital Harvardskej univerzity.

Viera predlžuje život

Spoločnosť Evercare sa venuje postihnutým a chronicky chorým pacientom, takže jej výskumníci sa prirodzene zaujímajú o to, aké hodnoty vyznávajú dlhovekí. Prieskum u stovky seniorov vo veku medzi 100 a 104 rokov ukázal, že 30 percent storočných ľudí považuje založenie rodiny za najväčší životný úspech, kým 20 percent si viac cení kariéru. Takže nám ostáva ešte plná polovica tých, ktorí dokázali skĺbiť oboje.

Len deväť percent opýtaných matuzalémov ľutuje, že sa venovali príliš práci a šesť percent si myslí, že mali venovať viac času svojim rodinám. Ale až 13 percent z nich vyjadrilo ľútosť nad tým, že viac necestovalo. Nepovieme nič nové, keď konštatujeme, že aj viera zohráva v živote najmä starších ľudí významnú úlohu. Dvadsaťtri percent opýtaných sa dokonca  spolieha na vieru viac ako na dobré gény či dobrú zdravotná starostlivosť. Za svoj dlhý vek vraj vďačia tvrdej práci, zdravej strave a „dobrému a poctivému životu“.

Tak ako teda?

Nemalo by nás prekvapiť, že rizikovými faktormi, ani vierou sa výpočet toho, čo ovplyvňuje našu schopnosť dlhšie aktívne žiť nekončí. Veď sme ešte nespomenuli ľúbostný život, lásku našich najbližších, pozoruhodný vplyv spánku či dôležitú úlohu komunikácie medzi ľuďmi s pribúdajúcim vekom. A k tomu si predstavme, že existujú miesta na Zemi, kde je výskyt dlhovekých pozoruhodne nadpriemerne vysoký – napríklad v bulharskom meste Smolian, dedinke Ogimi na japonskom ostrove Okinawa, či v ekvádorskom údolí s dedinou Vilcabamba. Nebude to s tou dlhovekosťou ešte o kus zložitejšie, než ukázali spomínané štúdie? No samozrejme, na ceste k dlhovekosti nás čaká ešte dlhá cesta.

Autor článku: prof. MUDr. Gustáv Murín

Dátum zverejnenia: