Vitamíny sú zložky potravy, ktoré si organizmus nevie vytvoriť sám a preto ich musí prijímať v hotovej forme. "Prirodzené vitamíny majú lepšiu schopnosť vstrebávať sa a organizmus ich vie lepšie využiť ako syntetické vitamíny, a navyše je tam vzájomná synergia s ostatnými bioaktívnymi látkami, ktoré sa v prirodzených potravinách nachádzajú," vysvetlila pre TASR Alžbeta Béderová z Poradne zdravia v Bratislave. Teda konzumáciou jablka alebo grepu ľudský organizmus nezíska len kyselinu askorbovú, teda vitamín C, ale aj ďalšie zložky, ktoré napomáhajú organizmu tento vitamín lepšie využiť.
Práve jednostranný prísun syntetickej zložky je problémom syntetických vitamínov. "Tá vzájomná synergia s ďalšími bioaktívnymi látkami tam chýba. Ak konzumujete prirodzené vitamíny z potravín, nikdy sa nestane, že sa predávkujete. Čo sa naopak môže stať pri syntetických vitamínoch," dodala Béderová. Nielen nedostatok, ale aj nadbytok vitamínov - teda hypervitaminóza, môže byť pre ľudský organizmus škodlivý. Kedysi sa podľa Béderovej odporúčalo prijímať denne 1000 mg vitamínu C denne. Takéto množstvo však podľa jej slov už nepôsobí antioxidačne, ale naopak prooxidačne a môže dráždiť žalúdočnú sliznicu.
Ak teda človek dbá na pestrú stravu s dostatkom ovocia a zeleniny nemusí siahať po výživových doplnkoch. Tie sa podľa Béderovej odporúčajú najmä vtedy ak, sú na organizmus kladené extrémne nároky. Teda v čase dojčenia, tehotenstva, starší ľudia, v čase rekonvalescencie či po dlhodobej liečbe. Takisto u ľudí, ktorí majú tráviace ťažkosti, následkom čoho je využiteľnosť živín z normálnej stravy nedokonalá. Aj v čase zvýšeného výskytu chrípky a respiračných ochorení je teda najlepšou prevenciou príjem dostatku prirodzených vitamínov. Vitamínovou "bombou" je podľa Béderovej napríklad miska kyslej kapusty. Okrem vitamínu C obsahuje probiotické kultúry, vlákninu a enzýmy. "No proste, kto si dá večer misku kyslej kapusty, určite ho chrípka neskolí," skonštatovala Béderová.
"Hovorí sa, že ľudia by mali konzumovať potraviny, ktoré sa urodia v jednom zemepisnom pásme, lebo na to majú genetickú výbavu," skonštatovala Béderová s tým, že ľudia by mali siahať predovšetkým po ovocí, ktoré je na Slovensku bežne dostupné a typické. Príkladom sú jablká, spomínaná kyslá kapusta či udomácnené banány a citrusové ovocie. "Čiže rôzne liči, hurmi kaki a iné exotické ovocie, nemusia byť práve to najlepšie," dodala. Nevyhnutnou súčasťou prevencie pred chrípkou a prechladnutím je tiež pohyb na čerstvom vzduchu. Ten otužuje, prekrvuje a zásobuje telo kyslíkom, čo je dobré pre tvorbu obranných látok. Cirkuláciu krvi v tele zlepšuje zase sprchovanie. Dôležité je pritom striedanie teplej a studenej vody.
Autor článku: TASR