Parkinsonova choroba

  • Parkinsonova choroba (PCH) je druhým najčastejším neurodegeneratívnym ochorením. Ide o chronické ochorenie, progresívneho charakteru, ktoré v súčasnosti nie sme schopní úplne vyliečiť.
  • Prvýkrát ochorenie popísal v roku 1817 londýnsky praktický lekár James Parkinson (1755-1824) vo svojej práci o tzv. „trasľavej obrne".
  • Parkinsonova choroba postihuje celosvetovo viac ako 6 miliónov ľudí na svete, v Európe trpí týmto ochorením 1,6 % ľudí nad 65 rokov.
  • Podľa odhadov vychádzajúcich z európskych epidemiologických štúdií, na Slovensku trpí Parkinsonovou chorobou 10 000 až 15 000 pacientov.
  • Nárast ochorenia sa zvyšuje s vekom, ktorý sa považuje za najvýznamnejší rizikový faktor.
  • Ochorenie postihuje prevažne príslušníkov staršej generácie, avšak podľa zistení Svetovej zdravotníckej organizácie viac ako jednému z desiatich pacientov bolo ochorenie diagnostikované do veku 50 rokov.

Príznaky

Prvé klinické príznaky ochorenia sú často nenápadné ako napríklad poruchy spánku, zápcha, či poruchy tráviaceho traktu. Nesymptomatická forma ochorenia môže trvať šesť až osem rokov. Viditeľné príznaky Parkinsonovej choroby sa objavujú neskôr a postupom ochorenia sa zhoršujú. K základným symptómom poukazujúcim na postihnutie Parkinsonovou chorobou patria tras, svalová stuhnutosť, pomalý pohyb a strata rovnováhy a neistota počas státia alebo pri zmene polohy.

  • Tras (tremor) je najcharakteristickejším a u 75 % pacientov prvým viditeľným príznakom ochorenia. Najčastejšie sa pokojový tras prejaví trasom ruky na jednej strane, označovaným ako „rátanie peňazí“, ktorý sa postupne rozšíri aj do druhej polovice tela. Zriedkavo sa objavuje tras nôh a brady, tras hlavy sa vyskytuje výnimočne.
  • Svalová stuhnutosť (rigidita) znamená, že svaly postihnutej končatiny sú napnuté aj v pokoji a kladú zvýšený odpor pri akomkoľvek pohybe. Typickým prejavom je, že ruky sa počas chôdze nehýbu, ale ostávajú strnulo visieť po boku tela.
  • Pomalý pohyb (bradykinézia) zahŕňa nekompletnosť pohybov, problémy so začatím pohybu, náhle zastavenie prebiehajúceho pohybu a podobne. Ide o najvýraznejší a pacienta najviac obmedzujúci prejav choroby. Pacient má ťažkosti pri chôdzi resp. pri zmene polohy (napr. vstávanie zo stoličky, otáčanie sa v posteli) a často u neho dochádza i k rečovým poruchám a problémom s prehĺtaním.
  • Posturálna instabilita sa prejavuje stratou rovnováhy alebo neistotou počas státia eventuálne pri zmene polohy.

Mimo uvedených základných príznakov sa vyskytuje mnoho ďalších symptómov ochorenia, ktoré výrazne prispievajú k znižovaniu kvality života pacientov. Najmä v pokročilom štádiu sa objavuje tzv. zamrznutie, situácia, trvajúca niekoľko sekúnd až minút, kedy pacient nie je schopný pohybu. Sprievodnými znakmi ochorenia sú i poruchy písma a reči, znížená mimika tváre, tzv. maskovitá tvár, t.j. neprítomný výraz bez emocionálnych prejavov a žmurkania, strata čuchu spojená so stratou chuti do jedla a úbytkom hmotnosti, atď. V neskorších štádiách ochorenia dochádza k poruchám nálad, k poruchám kognitívnych funkcií a k iným psychickým poruchám.

Diagnostická liečba

Diagnóza Parkinsonovej choroby je založená predovšetkým na podrobných údajoch o charaktere a priebehu ťažkostí pacienta a dôkladného klinického vyšetrenia. Žiaden samostatný klinický príznak nie je natoľko jasne zreteľný a konštantný, aby sa na základe jeho prítomnosti dala stanoviť diagnóza Parkinsonovej choroby a vylúčiť iná príčina parkinsonizmu. Na diagnostikovanie a hodnotenie Parkinsonovej choroby odborníci používajú tzv. Unified Parkinson’s Disease Rating Scale (UPDRS). Pozostáva z piatich častí a zahŕňa hodnotenie nálad a správania, motoriky, každodenných aktivít (ADLs) a vážnosti ochorenia. Metódou vyhodnocovania je klinické pozorovanie a rozhovor. Dĺžka života s Parkinsonovou chorobou je individuálna u každého pacienta, zvyčajne sa pohybuje v intervale 10 až 35 rokov.

V liečbe Parkinsonovej choroby zatiaľ neexistuje nijaký liečebný postup, ktorým by bolo možné ochorenie vyliečiť alebo natrvalo zastaviť, ale jednotlivé príznaky ochorenia sa dajú efektívne a dlhodobo potláčať. Hlavným spôsobom liečby je farmakologická liečba, v menšej miere sa využíva možnosť chirurgického zákroku.

Popri medikamentóznej liečbe je dôležitá aj pravidelná telesná aktivita a cielené cvičenie. Pomáha udržať a zlepšiť pohyblivosť všetkých kĺbov, znovunadobudnúť rozsah pohybu v stuhnutých svaloch, zlepšiť krvný obeh a stimulovať chuť do jedla. Navyše posilňuje schopnosť zachovania rovnováhy v postoji a pri chôdzi, čím pacient predchádza pádom a následným zraneniam. Cvičebný program zostaví lekár alebo školený fyzioterapeut individuálne v závislosti od stavu a potrieb konkrétneho pacienta.

Autor článku: /-/

Dátum zverejnenia: