O ľudskú dlhovekosť sa stará hyperaktívny enzým

O ľudskú dlhovekosť sa stará hyperaktívny enzým
Zdroj: bigstockphoto.com

Vedci našli zreteľnú spojitosť medzi vysokým vekom na úrovni 100 rokov a zdedením určitej vysokoaktívnej verzie enzýmu, ktorý pomáha obnovovať teloméry, končeky chromozómov.

V časopise Proceedings of the National Academy of Sciences USA to oznámil 15-členný tím Yousin Suhovej z Lekárskeho kolégia Alberta Einsteina pri Univerzite Yeshiva v New Yorku. Prvým autorom článku bol jej kolega Gil Atzmon. Teloméry sú krátke úseky špecializovanej DNA na končekoch všetkých chromozómov. Pri každom delení bunky trochu "zerodujú" a krátia sa. Napokon až tak, že sa predmetné bunky prestanú deliť, upadnú do stavu tzv. senescencie. Výsledkom je, že začnú zlyhávať dôležité orgány a objavia sa typické znaky starnutia.

Teloméry sa skladajú z opakujúcich sa sekvencií TTAGGG, čo v "písmenách" DNA znamená tymín-tymín-adenín-guanín-guanín-guanín. Podľa doterajších odhadov sa dedičnosť na dĺžke telomér daného človeka podieľa z 35 až 80 percent. Kratšie teloméry vedci a lekári v minulosti spojili práve s kardiovaskulárnymi poruchami, vysokým tlakom, demenciou, diabetom a obezitou. Okrem iného zistili, že skracovanie telomér sa zrýchľuje oxidačným stresom a zápalovými reakciami.

Yousin Suhová s kolegami skúmali tri skupiny Aškenáziov, čo sú Židia najmä európskeho pôvodu. Predstavujú rovnorodé a geneticky dobre zmapované etnikum. Prvú tvorilo 86 veľmi starých, avšak zdravých ľudí s priemerným vekom 97 rokov; druhú 175 ich potomkov; a napokon tretiu 93 kontrolných osôb, potomkov rodičov, ktorí prežili priemerne dlhý život. "V súlade so skoršími poznatkami sme predpokladali, že mimoriadne dlhovekí ľudia si dokážu lepšie udržiavať dĺžku telomér. A skutočne sme zistili, že za svoju dlhovekosť prinajmenšom sčasti vďačia výhodným variantom génov podieľajúcich sa na údržbe telomér," povedala profesorka medicíny a genetiky Yousin Suhová. Ide o gény hTERT a hTERC, ktoré kódujú ľudskú telomerázovú reverznú transkriptázu, enzým čiže bielkovinu, a ľudskú telomerázovú RNA zložku, ktorá robí akýsi servis pre hTERT. Telomeráza je tak bielkovinovo-ribonukleokyselinový enzýmový komplex tvorený týmito zložkami. Stará sa o údržbu telomér pridávaním nových sekvencií TTAGGG.

Yousin Suhová s kolegami identifikovala pomerne bežnú variantu hTERT, ktorá súvisí jednak s mimoriadnou dlhovekosťou, jednak s dlhšími telomérami. Má dva dôsledky: aktívnejší systém tvorby telomerázy a efektívnejšiu údržbu dĺžky telomér. Nositelia tejto varianty zostali prakticky ušetrení od chorôb vyššieho veku, ako sú kardiovaskulárne poruchy a diabetes, najčastejšie príčiny úmrtí. Členovia tímu Yousin Suhovej si položili dve otázky: Majú dlhovekejší ľudia dlhšie teloméry? A ak áno, mohli by sa ich dlhšie teloméry vysvetliť variantmi génov, ktoré kódujú telomerázu? Odpoveď na obidve otázky je kladná. Vedci chcú teraz určiť biochemické podrobnosti údržby dĺžky telomér. Na tomto základe by sa v budúcnosti mohlo podariť vyvinúť lieky imitujúce činnosť telomerázy.

Práve výskum telomér bol v októbri odmenený Nobelovou cenou za fyziológiu a medicínu. Konkrétne objav ich stavby a spôsobu ochrany chromozómov. Jedna z nositeliek, Elizabeth Blackburnová z Kalifornskej univerzity v San Franciscu, teloméry prirovnala ku svorkám na koncoch šnúrok do topánok, ktoré bránia, aby sa šnúrky nerozplietli.

Zdroje:
Proceedings of the National Academy of Sciences USA Early Edition z 9.11.2009
Komuniké Albert Einstein College of Medicine of Yeshiva University, Bronx, New York, z 11.11.2009

Autor článku: TASR

Dátum zverejnenia: