Nebojte sa soli

Nebojte sa soli
Zdroj: bigstockphoto.com

Kuchynská soľ, čiže chlorid sodný, bol kedysi vzácnou látkou. V období pred naším letopočtom viedli cez Európu obchodné cesty, nazývané soľné cesty, po ktorých sa prevážala soľ do vzdialených miest. Soľ sa vymieňala za iný tovar, do stredoveku ju často používali aj ako platidlo.

Sodík – draslík: rovnováha života

Chlorid sodný sa predáva pod názvom jedlá soľ a používa sa najmä na dochutenie potravín. U nás sa do kuchynskej soli už dávnejšie pridáva jód vo forme jodidu draselného alebo jodičnanu draselného, čím vzniká jódovaná soľ. Nedostatok jódu totiž zapríčiňuje ochorenie štítnej žľazy. Istý čas sa už kuchynská soľ u nás využíva aj ako prostriedok skupinovej fluoridácie.

Fluorovaná soľ je zmes chloridu sodného s fluoridom draselným. Najmä v prvých rokoch života má prísun fluoridu rozhodujúci význam pre výstavbu zdravých kostí a zubov. Vysoký obsah fluoridu v zubnej sklovine pomáha pri ochrane proti baktériám škodiacim zubom a podporuje doplňovanie minerálnych látok.

Sodík a draslík patria medzi základné minerálne látky ľudského organizmu. Znížený príjem sodíka a zvýšený príjem draslíka má ochranný účinok na srdce aj cievy.

Priama úmera medzi prísunom sodíka do organizmu a výškou krvného tlaku je známa  už dávno. V populáciách s vyššou spotrebou sodíka je aj vyšší výskyt vysokého krvného tlaku.

Naopak, zvýšený prísun draslíka vyvoláva pokles krvného tlaku. Na vzájomnej výmene sodíkových a draslíkových iónov je založená značná časť základných metabolických pochodov. Je na nej založený aj mechanizmus nervovej činnosti a tvorby srdcového rytmu. Udržaniu rovnováhy medzi týmito iónmi organizmus venuje značné úsilie.

Obidva ióny sa do organizmu dostávajú v rôznom pomere potravou. Najnižšie odporúčané dávky sodíka sú 500 mg denne, nemali by však byť väčšie ako 5 000 mg.

Pri obvyklej kuchynskej úprave sa do potravín dostáva až 50 % soli obsiahnutej pôvodne vo východiskových surovinách. Pretože potravinárstvo využíva konzervačné účinky soli, mnohé trvanlivé výrobky a pochutiny obsahujú až niekoľko percent kuchynskej soli. Súčasná priemerná spotreba soli je 12 g, čo je približne 5 000 mg sodíka.

Nadmerný prijem sodíka sa podieľa na zadržiavaní vody v tele a z dlhodobého hľadiska aj na zvýšení krvného tlaku. Draslík vytvára protipól sodíka. Odporúčaný príjem draslíka predstavuje 2 000 – 4 000 mg.

Chlorid draselný nemá výraznú chuť, pri kuchynskom spracovaní sa do potravín nedostáva, takže pri nadmernom používaní bežnej kuchynskej soli môže prísť k nerovnováhe medzi príjmom sodíka a draslíka.

Ďalšou príčinou môže byť hladovanie, nadmerné straty obličkami, dojčenie, hyperfunkcia hypofýzy alebo nadobličiek.

Nedostatok draslíka sa prejavuje na úrovni kostrového svalstva (slabosť, únava), tráviaceho traktu a možnými poruchami srdcového rytmu.

Kombinácia zníženého príjmu sodíka a zvýšeného príjmu draslíka je pre zníženie krvného tlaku účinnejšia ako len samotný znížený prívod sodíka. Je však nutné dbať na súčasné podávané lieky a odporúčania lekára.

Autor článku: Agáta Görnerová, časopis Moderná žena

Dátum zverejnenia: