Tento článok je pokračovaním článku Objektívna a subjektívna zodpovednosť, zo série článkov na tému Občianskoprávna zodpovednosť v zdravotníctve.
Za prevádzkovú činnosť sa považuje akákoľvek činnosť, ktorá je vykonávaná určitým organizovaným a pravidelným spôsobom smerujúcim k splneniu stanoveného cieľa v súlade s predmetom činnosti fyzickej alebo právnickej osoby. Subjektom tejto zodpovednosti teda môže byť iba podnikateľ, prípadne osoba vykonávajúca alebo organizujúca pravidelne a obyčajne odplatne určitú činnosť prevádzkového charakteru bez príslušného oprávnenia k tejto činnosti.
O prípad zodpovednosti podľa § 420a občianskeho zákonníka sa bude jednať výlučne vtedy, ak škoda pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti nebola spôsobená okolnosťami, ktoré majú v pôvod v povahe prístroja alebo inej veci, ktorá bola bola pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti využitá. Zbaviť sa zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou sa prevádzkovateľovi zdravotníckeho zariadenia podarí za predpokladu, ak preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou, ktorá nemá pôvod v prevádzke, alebo bola spôsobená vlastným konaním poškodeného.
Súdne rozhodnutia uvádzajú, že zodpovednosť prevádzkovateľa zdravotníckeho zariadenia za vzniknutú škodu, ktorá mala príčinu v realizácii samotného zdravotníckeho zákroku, je zodpovednosťou podľa §420 občianskeho zákonníka (R2/87). Je však možné predpokladať, že rozsah uplatnenia tohto judikátu bude v súčasnosti veľmi zúžený, a to predovšetkým na prípady, kedy síce príde k vzniku škody v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, avšak nie v bezprostrednej súvislosti s výkonom konkrétneho zdravotného výkonu pacienta.
Autor tejto časti publikácie Zdravotnícke právo dáva súhlas so zverejnením textu.
Pokračovanie: Škoda spôsobená použitím veci
Autor článku: Mgr. Lukáš Peško