Svalové dystrofie sú geneticky podmienené svalové ochorenia, odborne nazývané myopatie, ktoré sa klinicky prejavujú svalovou slabosťou a atrofiou, čiže úbytkom svalstva.
Priebeh svalových dystrofií je obvykle chronicko-progredientný. Lokalizácia a intenzita svalových príznakov je u jednotlivých svalových dystrofií rozdielne vyjadrená, podobne rýchlosť progresie ochorenia. Duchennova svalová dystrofia je najťažšou formou svalovej dystrofie, ktorá ústi do smrteľného respiračného zlyhania okolo 20. roku života (u 90 percent pacientov). Ostatné svalové dystrofie sú menej časté a menej závažné. U niektorých foriem sú pacienti po celý život sebestační a schopní samostatnej chôdze.
Génové defekty
Svalové dystrofie sú spôsobené génovými defektmi na rôznych chromozómoch, ktoré vedú k poruchám tvorby určitých bielkovín v rôznych častiach svalovej bunky (jadrá, plazma, kontraktibilný aparát, obaly svalového vlákna). V dôsledku geneticky podmienených porúch tvorby týchto bielkovín dochádza k narušeniu normálnej štruktúry a normálnych funkcií svalových vlákien, čo vedie k dystrofickým zmenám svalových vlákien (degenerácia, atrofia, nekróza) a v pokročilých štádiách k náhrade svalových vlákien väzivovým a tukovým tkanivom. V súčasnosti poznáme 94 svalových dystrofií so známym génovým defektom a príslušnou poruchou tvorby určitej bielkoviny. Častejšie sa vyskytujú len dystrofinopatie (Duchennova a Beckerova svalová dystrofia), pletencové svalové dystrofie a facioskapulohumerálna dystrofia. Ostatné svalové dystrofie sa vyskytujú vzácne.
Dystrofinopatie
Predstavujú najvýznamnejšiu skupinu svalových dystrofií. Ich príčinou je defektný alebo úplne chýbajúci dystrofín, ktorá je veľmi dôležitou štrukturálnou bielkovinou sarkolemy (obalu svalového vlákna). Gén kódujúci bielkovinu dystrofín je najväčší známy gén, ktorý je lokalizovaný na krátkom ramienku X chromozómu (Xp21.2). Dystrofinopatie sú spôsobené rôznymi typmi mutácií génu pre syntézu dystrofínu, resp. jeho následnou defektnou tvorbou. Pri najťažšej forme dystrofinopatie –Duchennovej svalovej dystrofii – dystrofín úplne chýba. Čiastočne chýbajúci deficit dystrofínu sa prejavuje Beckerovou svalovou dystrofiou alebo len svalovými kŕčami a svalovými bolesťami.
Duchennova svalová dystrofia
Je najčastejšie a najzávažnejšie dedičné svalové ochorenie. Manifestuje sa v detskom veku s recesívnym typom dedičnosti viazaným na X-chromozóm a teda výhradne postihuje len chlapcov. Asi u tretiny pacientov nie je rodinné postihnutie prítomné, ani výskyt prenášačstva u matky alebo iných osôb ženského pohlavia, u chlapcov ide o novomutácie. Ochorenie postihuje chlapcov s frekvenciou 1:3500 novorodencov mužského pohlavia. Chlapci s Duchennovou svalovou dystrofiou sa rodia zdraví. Ochorenie sa začína prejavovať medzi 3. – 5. rokom života. Slabosťou je najviac postihnuté svalstvo panvového a ramenného pletenca, a tiež trupové svalstvo.
Svalová slabosť sa prejavuje kolísavou („kačacia“) chôdzou, ťažkosťami pri vstávaní zo sedu a z drepu, ťažkosťami pri chôdzi do schodov. Chorí chlapci majú hypertrofické – nápadne zväčšené lýtkové svalstvo, čo je prejavom väzivovej prestavby svalov. Vo veku 10 rokov chlapci strácajú schopnosť samostatnej chôdze. Postihnuté svalstvo výrazne atrofuje, dochádza k vzniku svalových kontraktúr (skrátenia svalov), rozvoju skoliózy, zhoršovaniu respiračných funkcií a opakovaným respiračným infektom. Prežitie je možné predĺžiť len umelou pľúcnou ventiláciou. Niektorí pacienti majú aj postihnutie srdca – dilatačnú kardiomyopatiu, ktorá môže byť tiež limitujúcim faktorom dĺžky života.
Svitá nádej?
Kortikoidy (prednizon) pri podaní v začiatku ochorenia môžu niečo spomaliť priebeh ochorenia a oddialiť neschopnosť chôdze. Pri liečbe prednizonom sa však môžu vyskytnúť také vedľajšie prejavy (napríklad nadmerné priberanie), ktoré môžu pôsobiť zhoršujúco na priebeh Duchennovej choroby. Rehabilitácia, cvičenie má najmä predchádzať vzniku svalových kontraktúr. Prospešné je používanie ortéz a ortopedických pomôcok pre podporu chôdze. Pacienti potrebujú elektrický vozík, lebo generalizovaná svalová slabosť im neumožňuje ovládať rukami vozík mechanický. Dôležité sú pravidelné dychové cvičenia. Pri dychovej nedostatočnosti sa používa neinvazívna podpora dýchania, a to najmä v noci.
Vedci sa snažia riešiť problém liečby tohto smrteľného ochorenia. Jeden smer liečby vychádza z predpokladu, že podanie geneticky správnych a účinných svalových buniek (tzv. myoblasty) cievnym systémom k chorým svalovým bunkám povedie k tomu, že postihnuté bunky začnú produkovať dystrofín, a tým sa docieli rekonštrukcia svalových vlákien. V súčasnosti vedci hľadajú vhodné bunky s dostatočným myogénnym (svalovým) potenciálom. Zistilo sa, že viaceré kmeňové, zárodočné bunky (napríklad z kostnej drene, pupočníkovej krvi) majú tendenciu diferencovať sa do myogénnych buniek. Tento výskum je v štádiu experimentálneho sledovania a zatiaľ nie sú k dispozícii klinické sledovania, ktoré by potvrdili úspešnosť tejto metódy.
Druhý smer liečby predstavuje génová terapia. Vychádza z predpokladu zabezpečenia včasného prenosu správnej genetickej informácie jedincom s Duchennovou chorobou.
Problém, ktorý musí vyriešiť základný genetický výskum, je nájsť vhodné prenášače, ktoré by umožnili transkripciu (prenos) správnych informácií. Nádeje sú spájané s určitými vírusmi, resp. ich časťami, napríklad plazmidy.
Beckerova svalová dystrofia
Je spôsobená čiastočným deficitom dystrofínu rôzneho stupňa, čo je spojené s veľkou variabilitou klinických príznakov. V najľahších prípadoch sú svalové príznaky veľmi mierne až hraničné. U ostatných sa prvé príznaky ochorenia objavujú medzi 3. – 12. rokom života (priemer 12 rokov). Chorí majú symetrickú slabosť a atrofie svalov ramenného a pánvového pletenca, a hypertrofie lýtok. Schopnosť samostatnej chôdze sa stráca medzi 12. – 40. rokom života. Až 50 percent pacientov má aj postihnutie srdcového svalu – dilatačnú kardiomyopatiu. Srdečné zlyhanie je u pacientov s Beckerovou svalovou dystrofiou hlavnou príčinou smrti. Pre liečbu pacientov s Beckerovou dystrofiou platia rovnaké zásady ako pre pacientov s Duchennovou svalovou dystrofiou.
Pletencové svalové dystrofie
Majú pomerne zriedkavý výskyt . Z genetického hľadiska ide génové poruchy s autozómovo recesívnym typom dedičnosti, veľmi vzácne autozómovo dominantným typom. Tieto génové poruchy spôsobujú štrukturálne poruchy glykoproteinov viazaných na dystrofín a bielkovín v kontraktibilnom aparáte svalového vlákna. Postihnutí sú rovnako muži a ženy. Ochorenie vzniká vo veku 10 – 50 rokov. Postihnuté je prevažne pletencové svalstvo. U polovice pacientov ochorenie začína vo svaloch panvového pletenca, u ostatných v svaloch ramenných pletencov. Rýchlosť progresie je rozdielna. Najťažšie formy vedú rýchlo k neschopnosti chôdze a k respiračnému zlyhaniu. Ľahké formy neskracujú život a dlhodobo umožňujú takmer normálnu lokomóciu.
Facioskapulohumerálna dystrofia
U 70 – 90 percent pacientov sa jedná o ochorenie s autozomálne dominantnou dedičnosťou, čo znamená, že ochorenie sa vyskytuje po sebe nasledujúcich generáciach. Manifestuje sa v neskorom detskom veku alebo v puberte, najneskôr do 20. roku života. Postihuje tvárové svalstvo, ramenný pletenec (typické sú odstávajúce lopatky) a svaly predkolenia. Ochorenie progreduje pomaly, neobmedzuje dĺžku života. Závažnejší priebeh so stratou schopnosti chôdze má asi 20 percent pacientov. Ostatné svalové dystrofie sú veľmi vzácne. Na Slovenskej republike sme z nich zaznamenali pacientov s Emery-Dreifussovou svalovou dystrofiou, s distálnou myopatiou Myoishi a okulofaryngeálnou svalovou dystrofiou.
Svalové dystrofie u detí
V detskom veku sa najčastejšie stretávame so svalovými dystrofiami. V súčasnosti je ich známych niekoľko typov.
Možnosť odhalenia choroby
Dávno pred manifestáciou prvých príznakov popísanej Duchenneovej svalovej dystrofie (DMD) a Beckerovej svalovej dystrofie (BMD), ktoré sa manifestujú v detskom veku, je možné zistiť (často náhodne pri vyšetrení z iných dôvodov) extrémne zvýšené hodnoty svalových enzýmov v krvi. Slabosťou sú najviac postihnuté svaly ramenného a panvového pletenca a svaly trupu.
Nové perspektívy liečby
DMD/BMD
Zdá sa, že v dohľadnej budúcnosti dôjde k historickému prelomu v možnostiach liečby DMD/BMD. Vo viacerých významných svetových výskumných centrách a na klinikách v súčasnosti prebiehajú, alebo sú plánované klinické skúšky nových preparátov a terapeutických metód.
Budúca liečba, ktorá je ohraničená rokmi 2009 – 2015 sa dá rozdeliť do 2 fáz:
1. fáza modifikujúcej liečby, ktorej cieľom je:
-
nastolenie rovnováhy medzi degeneráciou a regeneráciou svalov
-
zastavenie progresie svalových atrofií
-
stabilizácia stavu do doby zavedenia účinnejšej liečby.
2. fáza kauzálnej liečby (odstránenie/náprava príčiny ochorenia), to znamená reparácia dystrofínového génu s kompletným obnovením syntézy plne funkčného dystrofínu. Hovoríme teda o génovej terapii.
Do spomínaných kllinikcých štúdií boli vybraní pacienti z medzinárodnej databázy DMD/BMD, v ktorej sú zaradení aj všetci diagnostikovaní chlapci zo Slovenska. Pre nich to znamená nádej pre lepšiu budúcnosť a garanciu, že budú medzi prvými na svete, ktorým bude aplikovaná účinná liečba.
Organizácia muskulárnych dystrofikov v SR
Je jedinou špecifickou organizáciou osôb s týmto ochorením s celoslovenskou pôsobnosťou. OMD v SR má približne 530 členov, najviac členov (približne 60) má najťažšiu formu – Duchenneovu muskulárnu dystrofiu. Organizácia presadzuje filozofiu rovnoprávneho prístupu k ľuďom s postihnutím s cieľom, aby aj ľudia s veľmi ťažkým telesným postihnutím mohli viesť samostatný a plnohodnotný život. OMD v SR vedú len ľudia so svalovou dystrofiou, súčasne zamestnávajú ľudí so svalovou dystrofiou alebo iným ťažkým telesným postihnutím. Výnimku tvoria ich pracovní asistenti.
Aktivity pre členov a klientov
-
denné poskytovanie sociálneho poradenstva ľuďom s ťažkým zdravotným postihnutím a ich rodinným príslušníkom
-
sociálne a psychologické poradenstvo na internetovej stránke www.omdvsr.sk
-
informovanie o pomôckach, bezbariérových úpravách, o bezbariérovom bývaní
-
presadzovanie zlepšenia zdravotníckej starostlivosti a pripomienkovanie nových zákonov
-
vedenie Agentúry osobnej asistencie – bezplatný komplexný servis o osobnej asistencii (špecializované poradenstvo, sprostredkovanie vhodného asistenta, nábory asistentov, organizovanie vzdelávacích seminárov a vydávanie publikácie o asistencii)
-
organizovanie verejnej zbierky „Deň belasého motýľa“ spojenej s „Koncertom belasého motýľa“. Výťažok zbierky je použitý na nákup kompenzačných pomôcok, ktoré štát nehradí vôbec alebo iba sčasti
-
vydávanie štvrťročníka OZVENA
-
organizovanie letných táborov pre deti, mladých ľudí, ich rodičov a asistentov
-
organizovanie odborných seminárov, celoslovenského stretnutia, vydávanie publikácie
-
podpora rozvoja špecifickej športovej hry boccie (jeden z mála športov, ktorému sa môžu venovať ťažko telesne postihnutí ľudia)
-
Vaše aktívne utorky (VAU): voľnočasové aktivity v prístupných priestoroch.
Ako možno uľahčiť dôsledky postihnutia?
Je mimoriadne dôležité, aby mali ľudia so svalovou dystrofiou prístup k používaniu:
-
mechanického a elektrického vozíka, zdviháka, polohovateľnej postele a iných pomôcok
-
bezbariérového priestoru domácnosti
-
motorového vozidla na dennú prepravu
-
pravidelnej fyzioterapie v domácom prostredí
-
osobnej asistencie
-
možnosti vzdelávať sa, pracovať, žiť v rodine, k poskytnutiu kvalitnej zdravotnej starostlivosti.
Preto je potrebné, aby sa postupne „debarierizovali" školy, doprava, služby, zdravotnícke zariadenia, aby štát podporoval výstavbu bezbariérových bytov.
Autor článku: MUDr. Roman Mego