Základom protialkoholickej liečby sú režimové opatrenia, individuálna alebo skupinová terapia, prípadne farmakoterapia. Každá, či už ústavná alebo ambulantná, však patrí do rúk odborníkov. "Úspešnosť liečby je tým vyššia, čím viac osoba svoju chorobu akceptuje a čím viac je odhodlaná na liečbu. Nezanedbateľná je aj pomoc a podpora okolia," uviedla pre TASR psychiatrička Jaroslava Struňáková z Centra pre liečbu drogových závislostí v Bratislave. Ľudia, ktorí sa liečia od závislosti, sú tí, ktorým sa nepodarilo rôznymi inými spôsobmi si so svojím problémom poradiť. Prax podľa psychiatričky ukázala, že by sa mali vyhýbať alkoholu natrvalo. "Preto aj odporúčame trvalú abstinenciu. A koniec koncov, normálne je nepiť, nefajčiť," uviedla v tejto súvislosti.
Evidencia závislých na Slovensku neexistuje. Úspešnosť liečby je však podľa Strňákovej vysoká, v bratislavskom zariadení ju priebežne sledujú. "Po roku liečby abstinuje 70 percent, po troch rokoch 60 percent. Zaujímavý je napríklad ukazovateľ zamestnanosti, čo je tiež kritériom úspešnosti. Pri vstupe do liečby je nezamestnaných 36 percent, po roku už len 12 percent," vysvetlila. Alkohol je známy svojimi negatívnymi vplyvmi nielen na fyzické, ale aj psychické zdravie človeka. Škodlivý je pre všetky orgánové systémy. Má vplyv na tukovú premenu pečene, zodpovedá za vznik žltačky, cirhózy pečene, žalúdočných vredov, hnačiek, podvýživy, zníženej imunity, vysoký krvný tlak či poškodzuje srdcový sval. Nezanedbateľné sú aj psychické problémy súvisiace s poškodením nervového systému ako je nervozita, nespavosť, depresie, trasenie, tŕpnutie nôh, neskôr rôzne duševné poruchy až postupná degradácia osobnosti.
"Správne fungovanie centrálneho nervového systému je zabezpečované okrem iného aj rôznymi neurotransmitermi, ktoré sú bielkovinnej povahy," vysvetlila Struňáková. Pri pôsobení drogy - psychoaktívnej látky na mozog dochádza k ich okamžitému uvoľňovaniu, čo má za následok zmeny v správaní, emóciách, nálade či vedomí. Pri dlhodobom užívaní psychoaktívnej látky dochádza k zmenám v genetickom prepise a "chybám" v tvorbe týchto proteínov, výsledkom čoho je zmena správania jedinca. V priebehu dlhodobého užívania látky dochádza k zvýšenej aktivite určitých štruktúr v mozgu, čo má za následok vývoj tolerancie. Znamená to, že ak človek užije to isté množstvo látky, účinky sú nižšie, čiže zvyšuje dávky drogy. Ak nemá takýto človek látku k dispozícii, prejavuje sa to abstinenčnými príznakmi.
Autor článku: TASR