Svetový deň lepry, ktorý sa od roku 1954 pripomína každú poslednú januárovú nedeľu, je príležitosťou uvedomiť si, že táto infekčná choroba ani zďaleka nie je odstránená z povrchu zemského.
Hansenova choroba, známa pod názvom lepra, postihuje ľudí od dávnych čias. Prvé zmienky o nej sa datujú do obdobia okolo roku 600 pred n.l. v starých civilizáciách na území dnešnej Číny, Egypta a Indie. V súčasnosti sa uvádza, že lepra predstavuje problém verejného zdravotníctva v približne 14 najmä tropických štátov Afriky, Strednej a Južnej Ameriky a Ázie. Podľa odhadov vo svete leprou trpia približne dva milióny ľudí, kým v roku 2005 ich bolo 2,5 milióna. Ročne sa túto chorobou infikuje okolo 700.000 osôb. Lepra alebo aj malomocenstvo je choroba vyvolaná baktériou Mycobacterium leprae, spôsobuje ju nedostatok vitamínu B2. Vyvíja sa a prebieha veľmi dlho. Postihuje kožu, sliznicu a nervy. Na koži sa objavujú škvrny, tie sa menia na vredy a hoja sa jazvami. Pri vývoji choroby dochádza k výraznému poškodeniu rôznych častí tela, napríklad článkov prsta.
Baktériu vyvolávajúcu lepru objavil v roku 1873 nórsky vedec Gerhard Armauer Hansen, podľa ktorého sa ochorenie aj volá - Hansenova choroba. V minulosti bola prakticky neliečiteľná, preto sa ostatné obyvateľstvo chránilo kontaktu s postihnutými. Tých často sústreďovali na jednom mieste - v leprozóriu. V súčasnosti možno Hansenovu chorobu liečiť podávaním niekoľkých antibiotík. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) od roku 1981 odporúča polychemoterapiu, lebo Mycobacterium leprae si v prípade podávania jedného liečiva vytvorí rezistenciu na danú monoterapiu. Podľa závažnosti stupňa choroby trvá liečba od šiestich do 24 mesiacov.
Pôvodne sa predpokladalo, že malomocenstvo má ázijský pôvod a do iných častí sveta sa dostalo prostredníctvom vojnových výprav Feničanov alebo Rimanov. Vedecké práce na genóme baktérie v Pasteurovom inštitúte však naznačili, že choroba má skôr pôvod vo východnej Afrike alebo na Blízkom východe a do iných častí sveta sa dostala prostredníctvom európskych bádateľov, neskôr s otrokmi dovážanými do oblasti Karibiku a Južnej Ameriky. Aspoň tak to naznačuje odborná práca Marca Monnota a Stewarta Cola uverejnená v časopise Science 13. mája 2005.
O malomocenstve sa píše aj v Starom a Novom zákone. V Evanjeliách sú zaznačené prípady, keď Ježiš Kristus vyliečil chorých na lepru.
Najstaršie písomnosti svedčia, že malomocenstvo bolo oddávna obávaným ochorením a predstavovalo hrozbu pre ostatných. Postihnutých vyraďovali zo spoločnosti. Takýto prístup v princípe zostáva v oblastiach, kde sa choroba vyskytuje, doteraz. Svetový deň lepry založil v roku 1954 Francúz Raoul Follereau, aby vyvolal "mobilizáciu sŕdc a ducha vo svete v prospech postihnutých leprou". V tom čase trpelo touto chorobou vyše 10 miliónov osôb.
Follereau, ktorý sa narodil 17. augusta 1903 v Nevers a skonal 6. decembra 1977 v Paríži, založil nadáciu. Tá od roku 1967 obhajuje postihnutých leprou najmä v Afrike.
www.raoul-follereau.org
www.who.int
www.atlas-dermato.org/cours/LEPRE.html
www.lepra.org.uk
www.leprasociety.org
www.hpl.sk
Autor článku: TASR