Behať naboso je dlhodobo šetrnejšie než v športovej obuvi

Behať naboso je dlhodobo šetrnejšie než v športovej obuvi
Zdroj: bigstockphoto.com

Beh s bosými alebo len ľahko obutými nohami je pre ne dlhodobo šetrnejší, ako beh v športovej obuvi. V časopise Nature to oznámil osemčlenný americko-kenský tím Daniela Liebermana z Harvardovej univerzity v Cambridge (štát Massachusetts, USA).

Výskumníci zistili, že ľudia, ktorí bežia bosí alebo ľahko obutí, dopadajú na zaoblený predok či stred chodidla, a nie na pätu ako bežci v športovej obuvi. Bosonohý beh lepšie využíva stavbu chodidla a celej dolnej končatiny, čím zamedzuje potenciálne škodlivým nárazom ekvivalentným dopadu dvoj- až trojnásobku telesnej hmotnosti, ktoré opakovane podstupujú športovo obutí bežci. "Ľudia, ktorí pri behu nenosia topánky, majú úžasne odlišný náraz nohy na zem. Pristátím na stred alebo predok chodidla dochádza k minimálnej dopadovej zrážke oveľa menšej, než aké vytvárajú obutí bežci, narážajúci na zem pätou. Väčšina ľudí si dnes myslí, že bosonohý beh je nebezpečný a zraňuje. V skutočnosti môžete bez nepohodlia a bolesti behať po najtvrdších povrchoch, aké sú na svete. Potrebujete iba zopár mozoľov, aby sa vám neodierala pokožka chodidla. No tým to nekončí, bosonohý beh zraňuje menej ako spôsob, ktorým behajú niektorí ľudia v športovej obuvi," povedal Daniel Lieberman.

Vyplynulo to z pozorovaní troch skupín bežcov v USA a Keni. Prví vždy behali bosí a druhí stále obutí. Tretia skupina prešla od behu s obutými nohami k behu naboso. Väčšina obutých bežcov, z ktorých vyše 75 percent tvorili Američania, narážala na zem pätou, čo na jednomíľovej trase viedlo k približne tisícke vyvinutí veľkej a prudkej kolíznej sily. Bosí bežci pružne pristávali na stred či predok chodidla. "Náraz bosou alebo ľahko obutou pätou bolí, pristátie chodidla zakaždým vyvoláva veľkú kolíznu silu. Bosonohí bežci viac smerujú prsty na nohe k miestu pristátia, čím sa kolízii vyhnú znížením efektívnej hmotnosti chodidla pri prudkom zastavení a pružnejšou reakciou celej nohy," doplnil ďalší harvardský člen tímu Madhusudhan Venkadesan.

Naši predkovia australopitekovia mali menej vyvinutú klenbu chodidla. Ľuďom druhu Homo sapiens sa oproti tomu vyvinula silná a veľká klenba chodidla, ktorú pri behu využívame ako pružinu. "Naše chodidlá sčasti vznikli pre beh. Ľudia sa venovali vytrvalostnému behu milióny rokov, no modernú bežeckú obuv vynašli až po roku 1970. Počas väčšiny evolučnej histórie človeka boli bežci buď bosí, alebo nosili minimálnu obuv ako sandále či mokasíny s menšími opätkami a len malými vypchávkami," pokračoval Daniel Lieberman. Moderní ľudia, zvyknutí na bežecké topánky, musia prechádzať na beh s bosými nohami alebo s minimálnym obutím opatrne. Využívajú sa totiž pri ňom odlišné svaly, ktoré treba vytrénovať. Možno sa tak podarí odhaliť spôsoby prevencie bežeckých zranení, vyplývajúcich z opakovaných silných nárazov päty na zem, hoci ich topánky sčasti kompenzujú.

"Dúfame, že prístup k behu a športovým zraneniam na základe evolučnej medicíny pomôže ľuďom, aby behali dlhšie a cítili sa pri tom lepšie," uzavrel Daniel Lieberman. Pomerné výhody behu v topánkach a bosonohého behu približuje všetkým záujemcom na internetovej stránke www.barefootrunning.fas.harvard.edu.

Autor článku: TASR

Dátum zverejnenia: