Chrípka v gravidite

Chrípka v gravidite
Zdroj: bigstockphoto.com

V zimnej sezóne sa o nej hovorí často. A v tomto roku zvlášť. Chrípka patrí medzi sezónne, akútne prebiehajúce infekčné ochorenia spôsobené vírusmi, patriacimi do skupiny Orthomyxoviridae.

Prenáša sa najmä priamym kontaktom s chorým, ale aj nepriamo, kontaminovanými rukami a predmetmi. Veľké riziko predstavujú nevetrané priestory s vysokou koncentráciou ľudí, najmä počas epidémií. Niektoré skupiny obyvateľstva považujeme za rizikové z hľadiska veku či chronických ochorení. Ohrozené sú aj tehotné ženy. Inkubačný čas je krátky a priemerne trvá 2 dni (od 1 do 5 dní).

Príznaky chrípky sa síce podobajú na „banálne“ ochorenie horných dýchacích ciest, avšak bývajú omnoho prudšie, sprevádzané vysokou horúčkou, zimnicou, bolesťami hlavy, svalov, hrdla a dráždivým kašľom. Najvážnejšou komplikáciou chrípky je primárna chrípková pneumónia spôsobená priamo chrípkovým vírusom. Často ju komplikujú niekedy aj život ohrozujúce sekundárne bakteriálne pneumónie. Pri sezónnej chrípke sa za najohrozenejšie skupiny považujú ľudia veľmi mladí, alebo vo veku nad 65 rokov, ľudia, ktorí majú chronické zdravotné problémy spôsobujúce oslabenie obranyschopnosti, ľudia s oslabenou obranyschopnosťou aj pri chorobách ako je HIV/AIDS. Vo zvýšenom riziku sú aj inak zdravé tehotné ženy.

Gravidita a zmeny obranyschopnosti organizmu

Gravidita je špecifický stav organizmu, charakterizovaný zvýšenou náchylnosťou k infekciám. Spôsobujú to zmenené imunitné mechanizmy „preladené“ pod vplyvom tehotenských hormónov. Ich cieľom je zabezpečiť počas intrauterinného (vnútromaternicového) vývoja toleranciu od matky geneticky odlišného plodu. Výsledkom je posunutie rovnováhy imunitnej reaktivity prejavujúcej sa znížením bunkovej imunity, čo je síce pozitívne pre toleranciu plodu, ale na druhej strane aj negatívne, znížením protiinfekčnej imunity samotnej tehotnej ženy.

Mechanizmy infekcie v gravidite

Predpokladá sa, že infekcia ovplyvňuje plod nešpecificky (zmena acidobázy, hypoxia) alebo špecificky (vplyv samostatného infekčného agens a prienik do plodového vajca.) Stupeň poškodenia plodu závisí od virulencie vyvolávajúceho agens, ako aj od štádia tehotnosti. Z hľadiska rizika postihnutia plodu je však rozdiel medzi jednotlivými infekciami. Dokázaný účinok na vyvíjajúci plod má množstvo infekcií medzi nimi aj Listerióza, Toxoplazmóza, Syfilis a Rubeola.

Riziko infekcie ženy rubeolou je síce menšie ako 0,1 percenta, ale ak sa žena už infikuje, je riziko poškodenia plodu v prvom trimestri až 60 percent. Pri chrípkovej infekcii je to naopak. Omnoho vyššie je riziko infekcie matky v období sezónnej epidémie, avšak riziko postihnutia plodu samotným chrípkovým vírusom je menšie ako 0,1 percenta. Plod teda nie je priamo ohrozený chrípkovou infekciou, ale nepriamo, ohrozením samotnej tehotnej ženy. Existujú aj  názory, že pre plod predstavujú väčšie riziko liečebné zásahy proti chrípke počas tehotnosti, vrátane očkovania, ako chrípkový vírus samotný. Informácie o zbytočnosti a rizikách očkovania proti chrípke sú dostupné aj na internete.

Mienkotvorné inštitúcie ako Svetová zdravotnícka organizácia (SZO) alebo americké CDC (Center for disease control and prevention) majú však opačný názor. Závažnosť a frekvenciu takýchto komplikácií spochybňujú a naopak tvrdia, že ak by bolo vyššie percento zaočkovanosti populácie, znížili by sa aj riziká pandémií. Aj keď boli v rôznych krajinách sveta donedávna rôzne odporúčania ohľadne vhodnosti očkovania tehotných žien, v súvislosti s rizikom šírenia novej tzv. prasacej chrípky A(H1N1) sa menia v prospech očkovania.

Súčasné dôvody obáv pred hroziacou pandémiou chrípky.

Vírusy chrípky sú rozdelené na 3 typy A, B a C. Infekcie u ľudí spôsobujú iba typy A a B, avšak najčastejšie typ A. Subtypy vírusu chrípky A sa určujú podľa známok glykoproteínov, hemaglutinínu (HA) a neuraminidázy (NA). Veľký počet mutácií a časté genetické výmeny týchto vírusov spôsobujú obrovskú variabilitu antigénov HA a NA. Malé mutácie sú časté a takto postihnuté vírusy spôsobujú opakované epidémie v medzipandemickom období.

Veľké zmeny na HA antigéne sú zriedkavé a sú spôsobené výmenou genetických informácií medzi rozličnými subtypmi vírusu A. Vznikajú genetickou výmenou medzi zvieracími a ľudskými subtypmi, napríklad pri koinfekcii prasiat. Zvieracie subtypy chrípkových vírusov sa zvyčajne neuplatňujú pri infekciách ľudí, pokiaľ nedôjde k adaptácii na hostiteľov z radu cicavcov alebo výmenu genetických informácií s ľudskými vírusmi.

Už dlho sa vedci obávali výmeny genetických informácií u agresívneho kmeňa vírusu A a jeho získanej schopnosti efektívne sa šíriť aj medzi ľuďmi.  Očakávali, že následky šírenia takéhoto typu vírusu môžu byť katastrofálne. Práve posledné zmeny vírusu H1N1, nazývané prasacou chrípkou, vyvolávajú spomínanú obavu.

Liečba

Je prevažne symptomatická. Antivírusové inhibítory sú efektívne na chemoprofylaxiu (NA inhibítory, tiež na liečbu). Zaznamenal sa však aj výskyt rezistentných vírusových mutantov. Denná dávka, náklady, príležitostné vedľajšie reakcie a limitovaná dostupnosť týchto liekov počas veľkých epidémií len posilňuje úlohu očkovania ako primárno-preventívneho opatrenia proti chrípke.

Vakcíny proti chrípke

Vo svete sú dostupné tak inaktivované, ako aj živé atenuované vakcíny. V súlade s odporúčaniami SZO súčasné medzinárodne licencované vakcíny obsahujú 2 subtypy vírusu chrípky A a 1 typ B.

Trivalentná inaktivovaná chrípková vakcína (TIV)

Existujú 3 typy inaktivovaných chrípkových vakcín, celovírusové vakcíny, splitové vakcíny a subjednotkové. Od výroby celovírusových očkovacích látok obsahujúcich celý inaktivovaný vírus sa pre vyšší výskyt nežiaducich účinkov upúšťa. Inaktivované splitové vakcíny sa pripravujú rozštiepením celých inaktivovaných častíc vírusu, z obsahu sú odstránené lipidy zodpovedné za vznik nežiaducich reakcií po očkovaní. Subjednotkové očkovacie látky sú zložené len z vonkajších antigénov HA a NA, ktoré sú oddelené od jadra vírusu, bez obsahu reaktogénnej lipidickej vrstvy. Živé atenuované chrípkové vakcíny nie sú na Slovensku licencované.

Účinnosť

Údaje o účinnosti inaktivovaných vakcín potvrdzujú, že vakcíny chránia pred ochoreniami na chrípku v priemere 70 – 90 percent zdravých dospelých. U starších osôb, očkovanie redukuje počas chrípkovej sezóny  počet hospitalizácii o 25 – 40 percent a celkovú úmrtnosť o 40 – 75 percent.

Bezpečnosť a vedľajšie reakcie

Vakcíny proti chrípke sú podľa údajov SZO veľmi dobre tolerované, prevažujú miestne reakcie v mieste vpichu nad celkovými. V súlade s odporúčaniami SZO boli na Slovensku definované rôzne cieľové skupiny a medzi nimi aj tehotné ženy, ktorých očkovanie je motivované nielen možným závažným priebehom chrípky v tehotenstve, ale aj ochranou novorodenca v najzraniteľnejšom období prvých mesiacov života.

Chrípka je sezónne sa vyskytujúce ochorenie, ktoré na rozdiel od iných infekcií priamo nepostihuje vyvíjajúci sa plod. Riziko predstavujú pandémie, ktoré vznikajú pri genetických zmenách napr. pasážou prostredníctvom infikovaných zvierat. Zdá sa že  posledný variant tzv. prasacej chrípky predstavuje toto riziko obávanej pandémie, ktorá by sa mohla podobať tragickej pandémii po skončení prvej svetovej vojny. Veľké klinické štúdie preukázali, že očkovanie je účinným opatrením v prevencii chrípky.

Okrem všeobecného pravidla vyhnúť sa očkovaniu u tehotných žien v prvom trimestri, očkovanie proti chrípke nepredstavuje zvýšené riziko ani pre matku, ani pre vyvíjajúci sa plod, ale naopak, malo by výrazne znížiť život ohrozujúce riziká. V čase písania článku ešte nebola na Slovensku dostupná vakcína špecificky pripravená proti konkrétnemu vírusu H1N1 tzv. prasacej chrípky.

Autor článku: MUDr. Michal Kliment, CSc, časopis Bedeker zdravia

Dátum zverejnenia: