Aj mužov postihuje jav podobný ženskej menopauze súvisiaci so stratou tvorby pohlavných hormónov. V prípade nežnejšej časti populácie však tento jav postihuje všetky ženy a hormóny sa prestanú tvoriť náhle, u mužov sa hormóny strácajú postupne a problém sa nedotýka každého jedinca. Syndróm nedostatku testosterónu sa zaznamenáva asi u siedmich percent mužov vo veku od 40 do 60 rokov a u 20 percent v prípade 60- až 80-ročných. Jedincov starších ako 80 rokov postihuje úbytok testosterónu v 35 percentách, priblížil na dnešnej tlačovej konferencii Nadácie Playboy urológ Ján Breza.
"Medzi 20. a 80. rokom života dochádza k poklesu hladiny celkového testosterónu o 35 percent. Rádovo o jedno percento ročne od 20. roku," vysvetlil. Poznamenal, že so starnutím populácie tak pribúdajú aj špecificky chorí pacienti v oblasti urológie. Ako doplnil sexuológ Martin Hrivňák, andropauza sa u mužov prejavuje zhoršením erekcie, znížením libida, zvýšenou únavou, spavosťou či depresiou. Môže na ňu poukazovať i úbytok svalovej hmoty a priberanie najmä v oblasti brucha. Zhoršiť sa môžu kognitívne funkcie ako učenie alebo pamäť.
V prípade, že muži na sebe spozorujú vyššie spomínané príznaky, mali by vyhľadať odbornú pomoc. Úbytok testosterónu môžu odhaliť krvné testy a vyšetrenie plne hradí zdravotná poisťovňa. Ako však upozornil Breza, do ambulancií príde asi iba desať percent chorých, čo je aj dôsledok slabej informovanosti o problematike. "Až tomu dokážem pomôcť, kto prizná svoj handicap... Ľudia musia prekonať istý pocit hanby, vyplývajúci z výchovy, náboženského cítenia a iných problémov a prísť," zhrnul s tým, že každý pacient sa rieši individuálne a diskrétne.
Neliečenie syndrómu nedostatku testosterónu môže spôsobiť aj zdravotné problémy napríklad v podobe kardiovaskulárnych chorôb, cukrovky i metabolického syndrómu. Klinické štúdie tiež podľa Brezu preukázali zvýšenú úmrtnosť u týchto mužov. Odborníci sa pritom zhodujú, že diagnostika problému nie je zložitá a dostupná liečba vie zlepšiť libido, psychickú pohodu, fyzickú kondíciu či prispieť k zväčšeniu svalovej hmoty. Pacienti, u ktorých sa problém zistí, podstupujú substitučnú liečbu v podobe náplastí, tabliet alebo injekcií.