Svet si pripomína 30. výročie vykorenenia pravých kiahní

V roku 2010 si svet pripomína 30. výročie vykorenenia varioly, teda pravých kiahní, na celej planéte. Na tomto celosvetovom programe Svetovej zdravotníckej organizácie sa úspešne podieľali aj slovenskí lekári - epidemiológovia ako Juraj Červenka, Štefan Straka, Ivan Masár, Milan Ferencei, Bedrich Bagar či Viktor Príkazský.

V oblasti zavádzania a rozvoja očkovania ako najúčinnejšieho preventívneho opatrenia však patrí Slovensku hneď niekoľko prvenstiev. "V roku 1721 župný lekár Ján Adam Reyman vykonal v Prešove prvú variolizáciu na území kontinentálnej Európy. Vlastnej dcére vmasíroval hnis z kiahničky jej brata chorého na variolu do kože na ramene. Tým navodil imunitu bez prekonania ochorenia a položil základ rozvoja očkovania," hovorí Zuzana Krištúfková, predsedníčka Slovenskej epidemiologickej a vakcinologickej spoločnosti SLS.

Povinné očkovanie proti pravým kiahňam bolo na území Československa uzákonené v roku 1919. Posledný prípad ochorenia bol podľa Krištúfkovej u nás zaznamenaný v roku 1924. Za ďalšie prvenstvo považuje Krištúfková prvé celonárodné očkovanie na svete proti detskej obrne v roku 1957. Salkovou vakcínou boli v priebehu 10 dní na území celého Slovenska zaočkované všetky deti vo veku 0 – 7 rokov. Posledné ochorenie na detskú obrnu bolo v Československu zaznamenané v roku 1960. Nulový výskyt bol udržaný jedine vďaka vysokej zaočkovanosti, pretože riziko zavlečenia ochorenia pretrváva dodnes.

V roku 1986 Slovensko ako jeden z prvých štátov na svete zaviedlo hromadné očkovanie rizikových skupín proti vírusovej hepatitíde typu B. Očkovali sa zdravotnícki pracovníci, ktorí boli touto nákazou najviac ohrození. "Na začiatku mali zdravotníci k očkovaniu zdržanlivý postoj. Rovnako ako teraz k očkovaniu proti pandemickej chrípke. Vďaka vysokej bezpečnosti a účinnosti vakcíny je dnes očkovanie proti vírusovej hepatitíde typu B u pracovníkov v zdravotníctve samozrejmosťou," skonštatovala Krištúfková.

V roku 1989 bolo prvýkrát na svete zavedené očkovanie novorodencov, ktorí sa narodili nositeľkám vírusu hepatitídy typu B, čiže HBsAg pozitívnym matkám. U tehotných žien, ktoré sú nositeľkami vírusu hepatitídy B bez príznakov ochorenia, je vysoké riziko prenosu vírusu na novorodenca. Včasným očkovaním je však ochoreniu dieťaťa možné zabrániť. Očkovaniu predchádzalo zavedenie vyšetrovania tehotných žien na prítomnosť tzv. "austrálskeho antigénu" HBsAg. Tak sa podarilo znížiť chorobnosť dojčiat na chorobu, ktorá sa nazýva aj "tichý zabijak", na minimum.

V roku 1992 sa prvýkrát na svete očkovalo proti vírusovej hepatitíde typu A (VHA) v prebiehajúcej epidémii na zastavenie jej šírenia. Bolo to v obci Štiavnik v okrese Žilina, kde sa nepodarilo dovtedy zaužívanými protiepidemickými opatreniami vrátane podávania gamaglobulínu zvládnuť dlho trvajúcu epidémiu VHA u detí. Očkovaním sa dosiahlo prerušenie procesu šírenia nákazy. Dnes je tento spôsob bežne používaný na celom svete.

Autor článku: TASR

Dátum zverejnenia: