Očkovanie je jedným z najväčších úspechov medicíny 19.-20. storočia. Úplne alebo významne sa znížila úmrtnosť na niektoré závažné infekčné ochorenia ako pravé kiahne, záškrt, tetanus, čierny kašeľ či detská obrna. Pri zrode vakcín proti najnebezpečnejším infekčným chorobám stáli Edward Jenner a Louis Pasteur.
Prvé pokusy ovplyvniť imunitu u ľudí sa robili už v staroveku, v Indii a Číne. Zmienka o týchto praktikách sa nachádza v čínskej kronike z roku 1100 našej éry. Vtedajší lekári vedeli, že ľudia, ktorí prežili pravé kiahne, získali odolnosť voči tejto chorobe. Na očkovanie používali tekutinu z pľuzgierov, ktoré sa objavili na koži ľudí nakazených miernou formou kiahní. Dôsledkom týchto praktík boli aj smrteľné prípady, pretože živý vírus sa často prejavil ako nebezpečný.
Oveľa neskôr, v stredovekom Anglicku, si roľníci všimli jednu zákonitosť: dojičky, ktoré sa nakazili kravskými kiahňami, boli odolné voči pravým kiahňam, smrteľným pre človeka. Tieto poznatky viedli anglického vidieckeho lekára Edwarda Jennera k tomu, aby v máji 1796 uskutočnil nebezpečný vedecký experiment, ktorý by sa v súčasnosti hodnotil ako zločin – najprv naočkoval osemročnému chlapcovi kravské kiahne a o šesť týždňov vniesol do jeho organizmu vírus pravých kiahní. Dieťa sa nenakazilo. Tento postup, pomenovaný "vakcinácia" čiže očkovanie, vyplývajúce zo slova "vacca" (po latinsky krava), potvrdil možnosť vytvorenia umelej imunity. Čoskoro sa toto očkovanie rozšírilo v Európe i v Amerike.
Vedecký základ pre masové využitie očkovania bol položený na konci 19. storočia. Francúzsky mikrobiológ Louis Pasteur ako mladý vedec skúmal, prečo sa kazí víno a pivo a prečo mlieko kysne. Zabránil tomu ich zahrievaním na určitú teplotu, čo je známe ako pasterizácia. Pri výskume kvasenia Pasteur dospel k záveru, že choroby všetkých živých organizmov spôsobujú mikróby a baktérie. Dokázal, že imunitu voči nim možno získať zaočkovaním postihnutého oslabeným pôvodcom choroby. Roku 1881 sa na jednom gazdovstve južne od Paríža uskutočnil jeho slávny pokus so sneťou slezinnou: všetky ovce, ktoré zaočkoval oslabeným vírusom sneti slezinnej, prežili. V roku 1884 začal Pasteur pracovať na vakcíne proti besnote. V júli 1885 k nemu priviedli chlapca, ktorého pohrýzol besný pes. Pasteur mu aplikoval vakcínu a chlapec neochorel. Odvtedy sa začala história vývoja vakcín proti rôznym, najnebezpečnejším infekčným chorobám.
V období od konca 19. do polovice 20. storočia boli vytvorené a úspešne použité vakcíny proti moru, cholere, brušnému týfusu, záškrtu, tetanu, žltačke. Vďaka očkovaniu ľudstvo skoncovalo s chorobami, likvidujúcimi celé národy. V 20. storočí sa svet zbavil moru, čiernych kiahní, sneti slezinnej a ďalších nebezpečných infekcií. Ich pôvodcovia sú teraz uložení v prísne strážených vedeckých laboratóriách. Obrovské množstvo detských životov bolo zachránených vďaka vytvoreniu vakcíny proti detskej obrne. V 70. - 80. rokoch 20. storočia sa začalo úspešne používať očkovanie proti chrípke a hepatitíde B. V súčasnosti sa intenzívne hľadajú vakcíny proti rakovine, AIDS a prasacej chrípke (H1N1).
www.vakciny.net, www.ockovanideti.cz, www.vakcina.com.ua, www.kartinamira.info
Autor článku: TASR