Fyzikus Reiman vyskúšal očkovanie proti kiahňam na svojej malej dcére

Priekopníkom očkovania proti pravým kiahňami na Slovensku bol prešovský rodák Ján Adam Reiman (1690–1770), mestský a stoličný lekár v Prešove.

V období, v ktorom žil, kosili ľudí časté infekčné choroby. Bol to najmä mor, ale aj ďalšie, menej známe ochorenia. V terminológii, rozlišovaní i opise jednotlivých chorôb vládla nejednotnosť. Vďaka výrazným charakteristickým symptómom sa zvyčajne najpresnejšie diagnostikovali pravé kiahne – variola, ktoré sa vyznačovali vysokou nákazlivosťou a úmrtnosťou. Z celkového počtu nakazených osôb zomieralo 15–40 percent. Po vyliečení choroby ostávali zmrzačenia – deformácie svalov a kĺbov, slepota a kožné defekty.

Od začiatku svojej lekárskej kariéry (1713 v Prešove) sa Reiman venoval pozorovaniu najrozmanitejších chorobných procesov a triedeniu získaných poznatkov. Publikoval najmä štúdie o infekčných chorobách (o dyzentérii, týfuse, osýpkach a kiahňach). Svoju prvú známu vedeckú správu zverejnil v odbornom časopise Sammlung von Natur und Medicin. Geschichten pod názvom Von der Blatter – Seuche zu Eperies in Ober – Hungarn insonderheit (O osobitnostiach kiahňovej epidémie v Prešove v Hornom Uhorsku).

V ďalších prácach J. A. Reiman opísal svoje skúsenosti s terapiou kiahní, životosprávu a diétu počas choroby a uviedol aj "rozvážne úvahy", ktoré podľa jeho mienky oprávňujú lekára pristúpiť k očkovaniu. Rozhodnutie uskutočniť vlastný pokus s očkovaním proti kiahňam sa uňho zrodil pod vplyvom epidémie, ktorá v roku 1721 ohrozovala Prešov. Jej opis uverejnil neskôr v dvoch častiach časopisu Sammlung von Natur und Medicin. Geschichten pod titulom Historia der in Epperies An. 1721 grassirten Blatter – Seuche, nebst kurtzen Reflexionibus von deren Ursprung und Curatione per vomitum und durchs Petltzen oder Onoculation (Priebeh postupu nákazy kiahní v Prešove roku 1721 alebo krátka úvaha o ich pôvode a liečení dávením a očkovaním alebo inokuláciou). Na vlastnej dcére (2,5 roka) vtedy úspešne vyskúšal očkovanie vmasírovaním hnisu z pľuzgiera jej chorého brata (päťročného) do kožného rezu na ramene.

Očkovanie v nasledujúcich rokoch s úspechom opakoval na viacerých pacientoch. Svetové prvenstvo sa však v medicínskej literatúre priznáva anglickému lekárovi a fyziológovi Edwardovi Jennerovi, ktorý svoje pokusy vykonal nezávisle od Reimana v roku 1796. Od roku 1972 sa v Prešove na počesť významného rodáka uskutočňujú Reimanove dni, obvykle orientované na preventívnu medicínu. Sú jednou z najuznávanejších odborných akcií Slovenskej lekárskej spoločnosti. V minulom roku sa v septembri konali už 37. Reimanove dni.

Očkovanie proti čiernemu kašľu je v povinnej očkovacej schéme na Slovensku od roku 1958. Vakcína proti tomuto ochoreniu sa však po prvý raz objavila už v roku 1914 v Spojených štátoch amerických. Avšak trvalo ešte 31 rokov, keď v roku 1945 vedci pripravili funkčnú očkovaciu látku. Od roku 1949 sa začala kombinovať s vakcínou proti záškrtu a tetanu.

Prvé vakcíny boli celobunkové a obsahovali usmrtené celé baktérie. Postupne v osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch vedci vytvorili nové, acelulárne vakcíny, ktoré nahradili staršie celulárne typy. Acelulárne vakcíny obsahujú len časti buniek, ktoré sú potrebné na vytvorenie správnej imunitnej reakcie organizmu. Sú rovnako účinné a dobre sa znášajú. Súčasné poznatky potvrdzujú, že ochrana po očkovaní, ako aj po prekonaní samotnej infekcie nechráni celý život a tak sa objavuje potreba preočkovania. Vzostup ochorenia epidemiológovia zaznamenávajú v celej Európe a medzi krajiny, ktoré hlásia zvýšený výskyt, patrí napríklad Česká republika, Rakúsko či Slovinsko. Podľa epidemiologičky Jarmily Pertináčovej svedčí tento fakt o tom, že očkovanie v detstve, ako aj prekonanie samotného ochorenia, zabezpečuje len dočasnú ochranu. Na Slovensku v roku 2009 stúpla chorobnosť oproti predchádzajúcemu roku viac ako o sto percent. Imunita po očkovaní totiž podľa epidemiologičky pretrváva 6 - 12 rokov, po 5 rokoch ochranný efekt postupne klesá. Z dôvodu zvýšeného výskytu ochorenia tak niektoré krajiny posilňujú dávky u adolescentov. Patria medzi ne Česká republika, Francúzsko, Nemecko či Rakúsko.

Deti sú proti čiernemu kašľu očkované v rámci povinného očkovania v prvom roku života v rámci šesťvalentnej vakcíny proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, hemofilovým infekciám, detskej obrne a hepatitíde typu B. Posilňovacia dávka sa dáva v 6. roku spolu s preočkovaním proti záškrtu, tetanu a detskej obrne. Čierny kašeľ spôsobuje baktéria Bordetella pertussis. Samotná baktéria nepreniká do krvi, ale toxíny, ktoré produkuje, sa do krvného obehu dostávajú a spôsobujú prejavy a podráždenia organizmu, typické pre čierny kašeľ. Ochorenie sa prenáša kvapôčkovou infekciou, inkubačný čas je 6 až 20 dní.

zdroj: www.po-kraj.sk, www.sllk.gov.sk, www.hpl.sk

Autor článku: TASR

Dátum zverejnenia: