Kliešťová encefalitída môže na človeka číhať aj v infikovanom mlieku

Nielen kliešte, ale aj konzumácia infikovaného a nedostatočne tepelne upraveného ovčieho, kozieho či kravského mlieka sa môže stať zdrojom nebezpečného ochorenia - kliešťovej encefalitídy. Pričom za najrizikovejšie sa považuje práve kozie mlieko. S príchodom jarných mesiacov toto riziko stúpa, keďže v marci sa začína sezóna zvýšeného výskytu kliešťov.

Výskyt kliešťovej encefalitídy na Slovensku má dlhodobo stúpajúci trend. Od roku 1980 stúpla chorobnosť z 0,4 na hodnotu 1,9 na 100.000 obyvateľov v roku 1996. Odvtedy chorobnosť kolíše v rozmedzí od 1 do 1,5. Prvé pozorovania ochorenia boli už po druhej svetovej vojne. V roku 1951 bola v okrese Rožňava zaznamenaná epidémia, ktorá vznikla po konzumácii kravského mlieka miešaného s kozím. Hospitalizovaných bolo približne 300 ľudí, infikovaných bolo približne 660 ľudí. Po tejto epidémii sa na Slovensku podľa Márie Avdičovej z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici rozbehlo monitorovanie výskytu kliešťov, ale aj samotného ochorenia - kliešťovej encefalitídy.

Ochorenie prebieha v dvoch fázach. V prvej je podobné chrípke s typickými príznakmi, ako je nevoľnosť, škrabanie v hrdle, únava či bolesti hlavy. Tieto príznaky po niekoľkých dňoch odznievajú a nastáva bezpríznakové obdobie. Potom nastáva druhá fáza s prejavmi postihnutia centrálneho nervového systému. "Ide o nebezpečné vírusové ochorenie prenášané kliešťami. Kliešťová encefalitída je medzinárodným zdravotným problémom, účinná liečba je doteraz neznáma," skonštatovala Ľubica Písecká, prednostka infekčnej kliniky Fakultnej nemocnice Nitra. Kliešť obyčajný rozšírený v celej Európe sa najčastejšie vyskytuje v listnatých lesoch a zmiešaných lesných porastoch s dostatočnou vlhkosťou. Nachádzajú sa predovšetkým v tráve a v nízkych krovinách do 50 cm. Maximum ich výskytu je zaznamenané v apríli a máji, potom výskyt kliešťov prudko klesá a nastupuje opäť na jeseň. "Od 90. rokov je zaznamenaný vzostupný trend v mnohých krajinách Európy a posun kliešťa stúpa do vyššej nadmorskej výšky. Dnes sa kliešte posúvajú až do nadmorskej výšky 900 až 1000 m," skonštatovala Avdičová.

Kliešť prežíva aj šesť rokov, pričom počas života parazituje na viacerých hostiteľoch. Má tri vývojové štádiá, človeka môžu zastihnúť všetky tri. Vírus kliešťovej encefalitídy sa nachádza v jeho slinách. V spoločnosti koluje niekoľko názorov, ako kliešťa z pokožky človeka odstrániť. Podľa Avdičovej je však osvedčenou metódou jeho vytiahnutie jemným, ale sústavným ťahom von. Ideálne je, ak sa to robí pinzetou - kliešťa treba chytiť tesne nad kožou a jemným ťahom vytiahnuť. Ďalším spôsobom je potrieť miesto mydlovou penou na tampóne, miesto vpichu a kliešťa prikryť penou. Po chvíli sa kliešť sám uvoľní, dá sa uchopiť a vytiahnuť bez námahy. Ranu je dobré dezinfikovať.

Podľa Píseckej je dôležitá najmä pasívna a aktívna prevencia. Znamená to používanie repelentov či priliehavého oblečenia a pokrývky hlavy pri návštevách oblastí s výskytom kliešťov. Aktívnou prevenciou je však očkovanie. "Očkovaný môže byť každý človek, deti od jedného roka. Očkované môžu byť aj gravidné pacientky, pokiaľ je benefit očkovania vyšší ako riziko očkovania gravidnej pacientky. Očkovaná môže byť celá populácia, hlavne tí ľudia, ktorí bývajú v endemických oblastiach," dodala Písecká. Očkovanie pozostáva z podávania troch dávok vakcín, ktoré sa očkujú v rozmedzí 0-3-12 mesiacov. Keďže kliešte prežívajú po celý rok, je možné začať s očkovaním kedykoľvek.

Autor článku: TASR

Dátum zverejnenia: