Príčinou obezity je u väčšiny ľudí bilančný problém – človek má väčší energetický príjem v podobe jedla a nápojov, ako je jeho energetický výdaj.
Obezita je stará ako samo ľudstvo. Sochy Venuše spred 20 – 30 tisíc rokov vyobrazujú extrémne obézne ženy. S konečnou platnosťou sa však nevie, či išlo o realistické zobrazenie, umelecký ideál alebo sa dokonca jedná o výtvory urobené v čase hladomoru. Navzdory medicínskym vedomostiam o škodlivosti obezity na zdravotný stav, a napriek súčasnému ideálu krásy, obezity pribúda. Viac ako 50 percent obyvateľstva trpí nadváhou a obezitou, pričom viac sú postihnuté ženy ako muži.
Obezita sa stáva celosvetovým problémom, ktorý sa nevyhol ani Slovensku. Rôzne prieskumy ukázali, že polovica Slovákov má nadváhu alebo obezitu. Jej výskyt stúpa s vekom, ale alarmujúce je, že stále viac pribúda obéznych detí a adolescentov. Obezita je nielen estetickým problémom, ale i zdravotnou komplikáciou a hlavne rizikovým faktorom ďalších veľmi rozšírených ochorení, akými sú poruchy krvného obehu, vysoký krvný tlak, cukrovka, poruchy metabolizmu tukov a niektoré druhy nádorov.
Kto trpí nadváhou a kto je obézny?
Pri posudzovaní stavu výživy môžeme použiť niekoľko matematických vzorcov. V minulosti sa často uplatňoval Brockov vzorec, podľa ktorého sa normálna hmotnosť vypočítala ako výška v centimetroch znížená o koefi cient 100. V súčasnosti ale platia o niečo prísnejšie kritériá.
Väčšina ľudí je síce podľa tohto jednoducho vypočítateľného vzorca v pásme normálnej hmotnosti určenej podľa BMI, ale hlavne vyšší ľudia sú už v hornom pásme normálnej hmotnosti. Pojem ideálna hmotnosť predstavuje hmotnosť, pri ktorej bola vypočítaná pravdepodobnosť najdlhšieho života. Zisťuje sa z tabuliek, oproti normálnej hmotnosti podľa Brockovho vzorca je nižšia u žien o 6 percent, u mužov o 8 percent. V súčasnosti sa najviac používa BMI (Body Mass Index), teda index telesnej hmotnosti.
Je to index, ktorý určil ešte v 19. storočí Belgičan Adolph Quetelet, ale širšie medicínske uplatnenie našiel až v druhej polovici 20. storočia. BMI sa vypočíta ako podiel hmotnosti tela v kilogramoch a telesnej výšky v metroch na druhú. Podľa neho určujeme stupne obezity.
1. nadváha BMI 25 – 30 kg/m2
2. ľahká obezita BMI 30 – 35 kg/m2
3. stredne ťažká obezita BMI 35 – 40 kg/m2
4. ťažká morbídna obezita BMI nad 40 kg/m2
Podľa parametrov ešte rozlišujeme obezitu hruškového typu (ženský alebo gynoidný typ obezity) – podľa tvaru, kedy je tuk hlavne v dolnej časti tela. Druhá je obezita jablkového typu (mužský alebo androidný typ obezity), kedy je tuk hlavne v oblasti pásu a brucha.
Neznamená to ale, že žena nemôže mať jablkový typ obezity a muž skôr hruškovitý. Na prvé zhodnotenie obezity postačí aj krajčírsky meter. Obvod pása u mužov nad 94 cm a u žien nad 80 cm svedčí o brušnej obezite, ktorá so sebou prináša viac zdravotných rizík.
Na príjme potravy sa podieľajú rodinné stravovacie zvyklosti, chuťové poháriky, ekonomické možnosti a do značnej miery aj psychika (zvýšená alebo znížená konzumácia v strese). Treba mať neustále na pamäti, koľko námahy treba na schudnutie jedného kilogramu podkožného tuku. Ak človek zje jeden rožok navyše, na spotrebovanie rovnakej energie by mal cvičiť v posilňovni 40 minút. Napríklad jedna čokoláda sa spotrebuje po 70 minútach na stacionárnom bicykli.
Niektorí psychológovia dokonca obezitu prirovnávajú k túžbe po naplnenom živote, tak prečo si nenaplniť život niečím iným, krajším a hodnotnejším? Jedlo nemá slúžiť na zahnanie nudy alebo na vyplnenie voľného miesta v programe. Veď nežijeme preto aby sme jedli, ale jeme preto, aby sme žili.
Dodržiavanie redukčného režimu nie je iba krátkodobou záležitosťou. Väčšinou ide o trvalú namáhavú prácu, ktorá je ale odmenená tým najhodnotnejším – zdravím. Veľa ľudí dokáže schudnúť, ale nie všetci sú schopní si zníženú hmotnosť aj udržať.
Príčin môže byť veľa, ale tu platí výrok Oscara Wildea: „To, čo nám v živote najviac chýba je niekto, kto by za nás urobil to, čo už môžeme urobiť sami.“ Pevná vôľa je skutočne to, čo sa nedá predpísať v tabletkách alebo kúpiť. K chudnutiu ju ale potrebujeme. Liečba tabletkami predstavuje iba jeden z pilierov v redukčnom režime. Nedokáže nahradiť ani diétne opatrenia, ani fyzickú aktivitu. Ale ide o účinný spôsob ako napomôcť dosiahnutiu vytýčeného cieľa.
Lieky, ktoré sa úspešne používajú pri redukcii hmotnosti, možno získať iba na lekársky predpis, po vyšetrení pacienta. Liečbu je možné cielene vybrať pre konkrétneho človeka, podľa zdravotného stavu, stupňa obezity, podľa sprievodných ochorení. Treba povedať, že tieto lieky sú na priamu úhradu pacienta, bez spoluúčasti zdravotných poisťovní.
Autor článku: MUDr. Adriana Ilavská, časopis Bedeker zdravia