Je riadiacim centrom organizmu, umožňuje a riadi pohyb človeka, vnímanie dotyku, tepla, chladu a bolesti, zabezpečuje schopnosť udržania rovnováhy, umožňuje hovoriť a rozumieť hovorenému slovu. Reč je o ľudskom mozgu, ktorému je venovaný nasledujúci týždeň. Od 15. do 21. marca sa totiž Slovensko opätovne zapája do medzinárodnej akcie s názvom Týždeň uvedomenia si mozgu. Jej cieľom je upriamiť pozornosť verejnosti na ľudský mozog a jeho činnosť, hovoriť o mozgových ochoreniach a spôsoboch ich liečby, ale najmä ich prevencii. Záštitu nad aktivitami tohto týždňa prevzal v tomto roku Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR. Týždeň mozgu ako informačné dni organizujú Slovenská Alzheimerova spoločnosť, Nadácia MEMORY, Centrum MEMORY a Neuroimunologický ústav SAV v sociálnych zariadeniach, zdravotníckych organizáciách a na školách po celom území Slovenska. Program venovaný tejto téme pripravilo na utorok (16.3.) aj centrum Memory v Bratislave. Regionálne úrady verejného zdravotníctva pokračujú v poradensko-osvetových aktivitách v tejto oblasti aj po ukončení Týždňa uvedomovania si mozgu, v rámci programu "Mám 65+ a teší ma, že žijem zdravo".
Vývin ľudského mozgu, jeho stavbu, umiestnenie a usporiadanie mozgových buniek riadia gény, ktoré tvoria biologickú bázu individuálnych schopností každého z nás. Preto mnoho schopností a osobnostných čŕt človek dedí po svojich predkoch, rovnako ako dedí farbu očí alebo stavbu tela. Okrem génov a vonkajších vplyvov sa na vývine mozgu podieľajú vnútorné biochemické faktory – hormóny, mediátory a neuromodulátory, pod vplyvom ktorých sa mení pozornosť, koncentrácia, nálada a tým aj schopnosť vnímať, učiť sa. Ľudský mozog je orgán, ktorý rozhodujúcim spôsobom určuje, ako človek prežíva jednotlivé životné situácie a ako na ne reaguje. Schopnosť prispôsobiť sa síce do určitej miery ovplyvňuje okolité prostredie, no každý má geneticky dané hranice adaptability svojej psychiky. Schopnosti prispôsobiť sa však možno udržovať, zlepšovať či posilňovať - aktivitou, učením, výchovou. Najmä však súborom aktivít - zdravým životným štýlom. Ak dôjde k organickému poškodeniu mozgu, nastupuje liečba, ak je možná. Aj psychické poruchy dokážu lekári upraviť liečbou.
Zhoršením pamäti trpí po päťdesiatke takmer polovica ľudí, po sedemdesiatke už tri štvrtiny. Problémy s pamäťou ale majú občas aj mladšie osoby vrátane žiakov a študentov. Primeraná a pravidelná mentálna námaha spôsobuje, že mozgové bunky "kvitnú", pretože každá aktivita podnecuje tvorbu nových výbežkov a spojení medzi bunkami. Ak sa jej človek vyhýba a len pasívne prežíva každodenný život, bunky zoslabnú a nakoniec zahynú. Podľa odborníkov jediným účinným preventívnym prostriedkom proti predčasnému starnutiu mozgu je tréning poznávacích funkcií, teda pamäti. Tréning pamäti má dôležitý význam preto, že udržiava mozog aktívny a zdravý. Okrem dobrej pamäti pomáha uvoľňovať určité chemické látky, ktoré sú dôležité pri fungovaní imunitného systému, čím sa chráni mozog pred ochorením a poškodením. Precvičovanie mozgu je potrebné robiť v každej životnej etape, no najmä vtedy, keď začne človek starnúť. Môže to byť lúštenie krížoviek, rôzne hry, vzdelávanie sa v problematike, ktorá nás zaujíma, čítanie kníh či komunikovanie - rozhovory s inými ľuďmi. Ďalšou možnosťou je skupinový tréning pamäti. Okrem zábavy je aj užitočnou prevenciou proti prirodzenému zhoršovaniu pamäti, ktoré prichádza vekom, a proti demencii - Alzheimerovej chorobe.
Autor článku: TASR