Regulácia energetickej rovnováhy je komplexný a zložitý dej. Energetickú rovnováhu reguluje mozog, ktorý spracováva všetky chemické signály z tela, vyhodnocuje ich a spätne ovplyvňuje celý metabolizmus a hlavne naše výživové správanie, príjem stravy a apetít.
Ak je energetická potreba tela dlhodobo v rovnováhe s príjmom energie, v priebehu života sa nám darí udržať normálnu telesnú hmotnosť. Nadváha a obezita vzniká ako dôsledok pretrvávania pozitívnej energetickej bilancie, hlavne z dôvodu nadmerného príjmu energie potravou.
Energetickú rovnováhu ovplyvňujú mechanické signály zo zažívacieho traktu, nutričné signály, ktoré odrážajú príjem základných živín, signály termogénne informujúce o vonkajšej a vnútornej teplote, neurohumorálne, ktoré túto reguláciu integrujú v mozgu v hypotalame. Nerovnováhu vnútorného prostredia, stav, keď v organizme chýbajú živiny, signalizuje telo prostredníctvom vzniku pocitu hladu. Hlad má silnú motivačnú zložku a je podnetom, ktorý spúšťa stravovacie správanie. To zhŕňa všetky aktivity, ktoré súvisia so zabezpečením príjmu potravy a dosiahnutím pocitu sýtosti.
Na to, aby vznikol pocit sýtosti je potrebný určitý čas. Príjem jedla a vznik pocitu sýtosti totižto navzájom nekorešpondujú. Pocit sýtosti sa vždy dostaví o niečo neskôr, v časovom posune od 10 až do 40 minút po príjme potravy. Pocit sýtosti aj príjem energie ovplyvňuje do veľkej miery zloženie stravy a vzájomný pomer základných živín v strave.
Tuky
Tuky, aj napriek tomu, že zo všetkých živín majú najvyššiu energetickú denzitu (hustotu), 1 g obsahuje 38 kJ, majú malú sýtiacu schopnosť. To znamená, že nasýtenie si vyžiada príjem väčšieho množstva tukov, čím sa zároveň zvýši aj celkový príjem energie.
Tuk dodáva jedlu charakteristickú plnosť, zvyšuje senzorické vlastnosti jedla a jeho atraktivitu. Strava s vyšším obsahom tuku je chutnejšia, navodzuje pôžitok z jedla a príjemné pocity. Z týchto dôvodov príjem stravy s vyšším obsahom tukov často nie je regulovaný pocitom nasýtenia, ale pozitívnou spätnou väzbou, t.j. ako odpoveď na príjemný pocit a zážitok z jedla.
Sacharidy
Sacharidy majú energetickú hustotu 17 kJ/g ale oproti tukom majú dobrú sýtiacu schopnosť. Pocit nasýtenia sa po ich konzumácii dostaví pomerne rýchlo. Po konzumácii jednoduchých sacharidov prudko stúpa hladina krvného cukru – glykémia, čo navodzuje pocit sýtosti. Pretrvávanie pocitu sýtosti je, však z dôvodu účinku inzulínu a následného prudkého poklesu glykémie, krátke. Polysacharidy, zložité cukry, naopak hladinu cukru v krvi zvyšujú pomaly (vylučovanie inzulínu je pozvoľné, rovnako ako aj pokles glykémie), a preto po ich príjme, pocit sýtosti pretrváva dlhšie. Vznik a pretrvávanie pocitu sýtosti po konzumácií sacharidových potravín závisí od ich glykemického indexu.
Bielkoviny
Bielkoviny majú rovnakú energetickú hodnotou ako sacharidy (17kJ/g), ale zo všetkých živín majú najvyššiu sýtiacu schopnosť. Po ich konzumácii sa aj najviac zvyšuje postprandiálna termogenéza (tvorba tepla po príjme potravy), čo priaznivo ovplyvňuje výdaj energie. Vysoká sýtivosť bielkovín priaznivo ovplyvňuje aj celkový príjem energie a pôsobí tlmivo na následný príjem stravy. Rizikom vo vzťahu k zvýšenému príjmu energie môže byť konzumácia živočíšnych bielkovín s vyšším obsahom tuku.
Vláknina
Vláknina dobre navodzuje pocit sýtosti kvôli tomu, že v žalúdku zväčšuje svoj objem a zároveň aj znižuje energetickú hustotu stravy a znižuje glykemický index potravín. Rozpustná vláknina z ovocia a zeleniny priaznivo ovplyvňuje metabolizmus cukrov a tukov.
Autor článku: Katarína Skybová, časopis Bedeker zdravia