Poslanci Národnej rady ešte minulý týždeň súhlasili s návrhom vlády SR ratifikovať Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a Opčného protokolu k dohovoru. Združenia zastupujúce zdravotne postihnutých ľudí hovoria v tejto súvislosti o historickom kroku na ceste k uplatňovaniu ich práv. Po podpísaní ratifikačnej listiny prezidentom republiky sa Slovensko pripojí k 81 krajinám, ktoré dohovor už ratifikovali a k 51 krajinám, ktoré ratifikovali aj Opčný protokol.
Dohovor sa vo svojich článkoch zameriava na všetky oblasti života ľudí so zdravotným postihnutím, od vzdelávania cez zamestnávanie až po zdravotnú a sociálnu starostlivosť. Riaditeľka Národnej rady občanov so zdravotným postihnutím (NROZP) Anna Reháková považuje za dôležité aj to, že dohovor hovorí aj o spoluúčasti týchto ľudí na tvorbe politík, ktoré sa ich bezprostredne dotýkajú, a to na všetkých úrovniach. NROZP považuje dohovor za jedinečný a najvplyvnejší dokument medzinárodného práva v oblasti zdravotného postihnutia. "Dohovor neobsahuje nové práva pre osoby so zdravotným postihnutím. Je založený na existujúcich ľudskoprávnych dohovoroch. Tieto práva a spôsoby ich uplatňovania však sústreďuje a vykladá vo vzťahu k osobám so zdravotným postihnutím. Zároveň obsahuje záväzky štátov garantujúce účinnú ochranu práv osôb so zdravotným postihnutím a zabezpečujúce pre nich možnosti využívať všetky všeobecne uznávané ľudské práva," vysvetlil predseda NROZP Branislav Mamojka.
Dokument napríklad zakazuje diskrimináciu osôb so zdravotným postihnutím a sprístupňuje celé spektrum ľudským práv. Okrem iného aj právo na pozitívne akcie, ktoré slúžia na prekonávanie znevýhodnení týchto osôb. Aj keď je už podľa Mamojku väčšina práv deklarovaných v Dohovore premietnutá do našej legislatívy, dokument pomôže komplexnejšie a systematickejšie riešiť problémy týchto ľudí a prispeje k ich rýchlejšej a efektívnejšej inklúzii do spoločnosti. Podľa Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska (ÚNSS) spočíva reálny význam dohovoru najmä v rozšírení možností zdravotne postihnutých osôb pri obhajobe svojich práv. "Pri presadzovaní našich návrhov sa môžeme oprieť o jeho jednotlivé články, čo prispeje k rýchlejšej a efektívnejšej inklúzii i osôb so zrakovým postihnutím do spoločnosti. Okrem iného poskytuje aj možnosť obrátiť sa na Výbor OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím v prípade, že obeť porušovania ľudských práv už využila všetky dostupné vnútroštátne opravné prostriedky," uviedol v tejto súvislosti podpredseda ÚNSS Milan Měchura.
Za prvý a najdôležitejší krok NROZP považuje urýchlené naplnenie ustanovení článku 33 dohovoru. "Podľa tohto článku sú štáty povinné ustanoviť kontaktné miesto v rámci vládnych štruktúr na koordinovanie a monitorovanie implementácie dohovoru," dodal Mamojka.
Autor článku: TASR