Približne 40 percent Európanov, to je predpokladaný počet alergikov, pre ktorých príchod jarných mesiacov prináša aj prvé zdravotné problémy. Za nárastom peľových alergií vidia odborníci aj globalizáciu a klimatické zmeny. V ich dôsledku sa totiž na územie Slovenska dostáva peľ rastlín, ktoré naši predkovia nepoznali.
Klimatické zmeny ovplyvňujú množstvo peľov v ovzduší, ich alergénnosť, mieru rozšírenia a peľovú sezónu. Vďaka kratším zimám nastupuje kvitnutie bylín, tráv a drevín oveľa skôr ako v minulosti a ich sezóna sa každý rok predlžuje. Za posledných 30 rokov sa peľová sezóna predĺžila o 10 až 11 dní, keď jar nastupuje v priemere o 6 dní skôr a jeseň sa končí o 5 dní neskôr. Ďalším problémom pre alergikov môže byť prenos peľov na veľké vzdialenosti, a teda ich výskyt aj v tých regiónoch, kde tieto rastliny nekvitnú. Príkladom je výskyt peľu ambrózie v Banskej Bystrici. "Napriek tomu, že ambrózia sa v ovzduší Banskej Bystrice nevyskytuje, každoročne zachytávame veľmi vysoké koncentrácie peľu," uviedla Janka Lafférsová z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) Banská Bystrica.
Veľké porasty ambrózie sa však vyskytujú na južnom a juhovýchodnom Slovensku. Podľa slov Lafférsovej sledovania ukázali, že tieto vysoké koncentrácie sú spojené s prúdením južného vetra. "Čiže, tu je preukázané, že ide o transportovaný peľ," dodala. Peľová informačná služba funguje na Slovensku približne od roku 1993. Dnes je v celej krajine šesť monitorovacích staníc pod gestorstvom verejného zdravotníctva, jedna stanica je pod vedením Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Podľa Lafférsovej nie je táto sieť pre celú republiku celkom optimálna, je potrebné ju doplniť, a to hlavne o stanice na severe a východe Slovenska.
Autor článku: TASR