Plodný život akademika Ladislava Dérera, profesora vnútorného lekárstva, zakladajúceho člena Slovenskej akadémie vied (SAV), popredného vedca a vysokoškolského pedagóga, pretrhla pred 50 rokmi predčasná smrť. Zomrel 28. marca 1960 v Bratislave.
Bratislavský rodák (narodil sa 11. decembra 1897) po ukončení vysokoškolských štúdií medicíny začal pôsobiť na I. internej klinike Fakultnej nemocnice Univerzity Komenského v Bratislave, kde pracoval takmer celý svoj profesionálny život, okrem obdobia rokov druhej svetovej vojny. Vtedy pôsobil ako primár v nemocnici Robotníckej sociálnej poisťovne, kde sa zapojil do ilegálnej protifašistickej činnosti a v posledných rokoch života sa venoval vedeckej práci v SAV.
Akademik Ladislav Dérer patrí medzi zakladateľov slovenského vnútorného lekárstva, ktorému vtisol pečať svojej osobnosti, vychoval preň celý rad odborníkov. Právom sa hovorí o Dérerovej škole na Slovensku, lebo pre ňu vypracoval programy, stanovil ciele a upriamil na ich realizáciu svojich žiakov. Významne sa pričinil o rozvoj zdravotníctva na Slovensku, o vybudovanie materiálnej základne zdravotníctva, osobitne v hlavnom meste Slovenska. Plody jeho práce dokumentuje celý rad moderných zdravotníckych zariadení, i medicínske centrum v Bratislave na Kramároch, ktoré vybudovali jeho žiaci a kde tamojšia nemocnica nesie jeho meno.
Vo svojich výskumoch sa zaoberal patológiou pečene, fyziológiou a patofyziológiou tráviaceho ústrojenstva, patofyziológiou krvi pri obehových poruchách, problémami včasnej diagnostiky rakoviny žalúdka, tuberkulózou pľúc a čriev, chorobami z povolania (napr. silikóza baníkov), otázkami alergie atď. Medzinárodný ohlas vyvolali jeho štúdie o koncentračnom indexe žlčových kyselín v šťave dvanástnika a o anoxénii pečene. Orientoval sa na širšie biologické otázky z okruhu hematológie, úspešne skúmal periodicitu niektorých dejov v organizme, štádiovosť v krvotvorbe a iné problémy. Usiloval sa o uplatňovanie genetických hľadísk a matematických metód v medicíne.
Jeho bohatá publikačná činnosť, najmä jeho práce o biologických rytmoch v dozrievaní leukocytov, ktoré dodnes cituje svetová literatúra, o význame ošetrovateľstva, ktorému venoval kapitolu vo svojej prvej povojnovej odbornej monografii z oblasti propedeutiky, sú i dnes cenným informačným prameňom. V roku 1929 vydal ako spoluautor Klinickú fyziológiu krvi. Svojimi aktivitami pomáhal dvíhať i zdravotné povedomie na Slovensku, okrem iného i po vojne vydávaným časopisom Zdravoveda.
S menom akademika Ladislava Dérera je spojená aj história Slovenskej lekárskej knižnice v Bratislave. V roku 1950, keď začala fakultná knižnica pracovať v provizórnych priestoroch vtedajšieho dekanátu LF UK s fondom 5000 zväzkov, sa s myšlienkou vytvorenia centrálnej knižnice najvážnejšie zaoberali práve akademik Ladislav Dérer a profesor MUDr. Gejza Bárdoš.
Život, významné odborné, vedecké a učiteľské dielo Ladislava Dérera si Slovenská internistická spoločnosť každoročne v marci pripomína usporiadaním podujatia Dérerov memoriál, na ktorom sa udeľuje Dérerova cena ako cena predsedníctva Slovenskej lekárskej spoločnosti za prácu v oblasti internej medicíny.
Autor článku: TASR