Optimalizácia podielu štátnych a privátnych zdrojov v jednotlivých častiach systému poskytovania zdravotnej starostlivosti (ZS) či zabezpečenie efektívneho, trvalo udržateľného systému starostlivosti o zdravie financovaného z verejných zdrojov prostredníctvom Verejnej zdravotnej pokladnice. To sú podľa Stratégie rozvoja slovenskej spoločnosti vypracovanej Slovenskou akadémiou vied (SAV) jedny z priorít, na ktoré by sa mala v oblasti zdravotníctva naša spoločnosť zamerať.
Navrhovaná Verejná zdravotná pokladnica si dáva za cieľ vytvoriť taký systém, aby motivácia k zlepšeniu zdravotného stavu populácie, ktorá by zákonite viedla k zníženiu dopytu po zdravotnej starostlivosti, nebola v protiklade s potrebou vykazovať zdravotné výkony na zabezpečenie základného chodu zdravotníckeho zariadenia. Ďalším motívom je stransparentnenie finančných tokov do "poisťovní" a k poskytovateľom. Podľa Eduarda Kováča zo Združenia zdravotných poisťovní stratégia neprináša pre zdravotnícky sektor nič nové a objavné. Materiál podľa jeho slov na viacerých miestach naznačuje posilnenie úlohy štátu. "Naše zdravotníctvo je štandardným pluralitným modelom. Vôbec tu netreba nič posilňovať ani potláčať. Naznačované posilnenie úlohy štátu nepovažujeme za rozumné," uviedol v tejto súvislosti pre TASR Kováč.
Materiál okrem iného konštatuje, že sektor zdravotníctva je podfinancovaný a neefektívny. Stratégia navrhuje dofinancovanie sektora na úroveň 8 až 8,5 percenta HDP podľa odporúčaní OECD a Európskej únie. "Materiál navrhuje dospieť v priebehu ôsmich až desiatich rokov na 6,5 mld. eur. Ani jednou vetou však nehovorí ako," konštatuje Kováč. Ak má byť podľa Kováča riešením Verejná zdravotná pokladnica, nepovažuje to za správne riešenie. Keďže financovanie zdravotníctva je v súčasnosti na princípe zdravotného poistenia, zmena na daňový model by si podľa jeho slov vyžadovala aj zmenu Ústavy SR. Kováč zároveň priznal, že je nutné zmeniť paradigmu súčasného systému zdravotného poistenia, no neznamená to prechod na daňový model.
Ako sa konštatuje v stratégii, starostlivosť o zdravie je v SR v súčasnosti orientovaná v prevažnej miere len na zdravotnú starostlivosť, a to napriek deklarovaniu ochrany, podpory a rozvoja verejného zdravia. "Platný Národný program podpory zdravia a prevencie, spracovaný podľa zákona, nie je napĺňaný," konštatujú autori materiálu. Nástroje tohto programu sú inštitucionálne, personálne, organizačne, metodicky, motivačne a finančne nedocenené a výrazne poddimenzované vo väzbe na reálny stav a potreby spoločnosti. Situáciu, keď sa systém zameriava viac na poskytovanie zdravotnej starostlivosti ako na prevenciu, je podľa Kováča nutné riešiť, otázkou však ostáva ako. "Treba to riešiť krokmi, ktoré privedú občanov k väčšej zodpovednosti za svoje zdravie a zároveň aj k získaniu motivácií, že sa o zdravie budú starať. Obvykle sa to rieši legislatívnym tlakom, niekedy až sankčným, ale oveľa lepšie motivačným," zhodnotil.
Jedinými inštitúciami podľa stratégie, ktoré disponujú údajmi o diagnózach, poskytnutej zdravotnej starostlivosti, predpísaných liekoch, zdravotníckych pomôckach a úhradách za poskytnutú ZS, sú poisťovne a samotní poskytovatelia ZS. "Štát, ktorý má v zmysle ústavy základnú zodpovednosť za zabezpečenie zdravotnej starostlivosti ako jedného z determinantov zdravia, nemá prístup k týmto údajom," uvádza sa v materiáli. Toto tvrdenie podľa Kováča neodráža realitu, keďže poskytovatelia ZS dávajú tieto informácie Národnému centru zdravotníckych informácií a zdravotné poisťovne zase Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. "Skrátka informácie sú, len ich treba lepšie manažovať," uviedol Kováč s tým, že túto úlohu preberie na seba pripravovaná elektronizácia zdravotníctva, teda tzv. eHealth. Stratégia okrem iného upozorňuje na priemerné platy v zdravotníctve, ktoré sú v porovnaní s inými sektormi nízke, klesajúcu atraktivitu lekárskeho povolania či rastúci priemerný vek lekárov. Zdôrazňuje potrebu vzdelávania najmä v ošetrovateľstve, pretože tu v krátkodobom horizonte vzniknú vážne problémy s poskytovaním zdravotnej starostlivosti pre absenciu kvalifikovaného personálu.
Autor článku: TASR