Pôst má nielen náboženský rozmer, má tiež prečistiť organizmus

Jedným zo spôsobov, ako si veriaci uctievajú veľkonočné sviatky, je aj dodržiavanie striktného pôstu počas dnešného Veľkého piatku. Aj keď je podstatou tohto pôstu najmä náboženský rozmer, význam pôstnym obdobiam, resp. dňom prikladajú aj odborníci na výživu. "Dlhodobé pôsty, ako je napr. veľkonočný pôst, nadväzovali na dlhé zimné obdobie, keď prevažovala energeticky výdatnejšia strava s vysokým obsahom tukov. Veď slanina bola každodenným pokrmom. Je to tiež obdobie zimných zabíjačiek, vianočného a fašiangového hodovania," uviedla Alžbeta Béderová z Poradne zdravia pri Regionálnom úrade verejného zdravotníctva (RÚVZ) Bratislava. Niektorí ľudia ešte aj dnes dodržiavajú jeden deň v týždni, spravidla piatok, ako pôstny deň, keď nekonzumujú mäso. Podľa Béderovej pôst nemá len náboženskú podstatu, ale predovšetkým za úlohu organizmus prečistiť. Počas pôstnych dní sa preto odporúča vynechať mäso a konzumovať predovšetkým ovocie a zeleninu, a to najlepšie v surovej forme. Sú totiž nízkokalorické, obsahujú množstvo vitamínov, minerálov, vlákniny, flavonoidov, enzýmov.

Stravovať sa takouto odľahčenou formou by sa však mal človek s mierou. Z pohľadu správnej výživy je vhodný jeden odľahčovací deň v týždni. Dlhodobejšie drastické postenie môže zapríčiniť únavu, poruchy sústredenia či psychické napätie. Človek totiž pri psychickej a fyzickej námahe potrebuje všetky dôležité živiny. Striedmosť odporúčajú odborníci aj pri bohato prestretom veľkonočnom stolovaní. Údené mäsá, klobásy či slaninu, ktoré vo väčšine rodín patria k tradičnému veľkonočnému menu, totiž odborníci na výživu k zdraviu prospešným potravinám nezaraďujú. Sú totiž okrem vysokého obsahu soli, tukov a nasýtených mastných kyselín aj zdrojom dusičnanov a dechtových látok, ktoré vznikajú pri údení. Konzumovať by sa mali v menších množstvách a najlepšie v kombinácii s čerstvou zeleninou. Podľa Ivany Sedliačikovej z RÚVZ v Banskej Bystrici je napríklad chren, typický pre tieto sviatky, veľmi zdravý, pretože obsahuje vitamíny A, skupiny B, ako aj vitamín C.

Najtypickejšou potravou na Veľkú noc sú vajíčka. Sú nielen symbolom jari a zárodku nového života, ale v prípade nedostatočnej tepelnej úpravy aj rizikom hnačkového ochorenia – salmonelózy. Preto je potrebné dbať na ich dostatočnú tepelnú úpravu. "Aj keď vajcia obsahujú veľa cholesterolu, nemožno ich z nášho jedálnička vylúčiť. Je však potrebné dbať na to, aby sme neprekročili jeho odporúčanú dennú dávku. Ak ich počas Veľkej noci skonzumujeme viac, môžeme sa nadbytočného cholesterolu zbaviť vyššou konzumáciou zeleniny, ovocia a celozrnných obilnín," upozorňuje Sedliačiková.

Autor článku: TASR

Dátum zverejnenia: