Tučnota zabíja

Tučnota zabíja
Zdroj: bigstockphoto.com

Obezita je jednou z najväčších výziev verejného zdravotníctva v 21. storočí. V mnohých krajinách európskeho regiónu sa od roku 1980 prevalencia obezity strojnásobila. Najmä u detí!

Obezita je taktiež zodpovedná za 2 – 8 percent všetkých výdavkov na zdravotníctvo a 10 – 13 percent úmrtí v rôznych častiach Európy. Preto všetky spoločenstvá a vlády potrebujú uskutočňovať činnosti, ktoré povedú ku kontrole epidémie obezity. Národné stratégie by mali zabezpečiť a vytvoriť príležitosti pre zlepšenie fyzickej aktivity a podporiť dostupnosť a prístup k zdraviu prospešným potravinám. Mali by tiež zabezpečiť zapojenie rozličných vládnych sektorov, spoločnosti, súkromného sektora a iné zainteresované osoby, či organizácie.

Prečo je obezita významnou výzvou?

  • 30 – 80 percent dospelej populácie európskeho regiónu má nadhmotnosť (BMI viac ako 25).
  • Priemerné hodnoty BMI sa v regióne blížia hodnote 26,5. Obezitou (BMI viac ako 30) je postihnutá viac ako tretina dospelej populácie v regióne.
  • Odhaduje sa, že takmer 400 miliónov dospelých trpí nadhmotnosťou a asi 130 miliónov je obéznych.
  • Detská obezita predstavuje akútnu zdravotnú krízu.

Zdravotné dopady obezity

Nadhmotnosť a obezita sú spolu s fajčením, jedným z najrizikovejších faktorov ohrozujúcich zdravie, ktorým sa dá predchádzať. Nadhmotnosť a obezita sú spojené so zvýšenou mortalitou a morbiditou (chorobnosťou), so zníženým pocitom telesnej a duševnej pohody a so sociálnou izoláciou.

Riziko závažných chronických ochorení závisí od stupňa nadhmotnosti/obezity a od rozloženia tuku v tele. Nadhmotnosť a obezita ovplyvňujú telesné i duševné zdravie a zohrávajú významnú úlohu v rozvoji najzávažnejších chronických neinfekčných chorôb:

  • kardiovaskulárne ochorenia (ischemická choroba srdca, hypertenzia, cievne mozgové príhody, varikózna choroba žíl, tromboembolická choroba)
  • metabolické ochorenia (metabolický syndróm, inzulínová rezistencia, porucha glukózovej tolerancie, diabetes mellitus 2. typu, dyslipidémia, hyperurikémia)
  • niektoré onkologické ochorenia (rakovina hrubého čreva, rakovina prsníka, maternice, vaječníkov, rakovina žlčníka a žlčových ciest, pankreasu, pečene)
  • niektoré gynekologické ochorenia (poruchy menštruačného cyklu, neplodnosť, komplikácie v gravidite a pri pôrode, gynekologické zápaly)
  • niektoré choroby kĺbov, kostrového a svalového systému (degeneratívne ochorenia kĺbov a chrbtice, hlavne gonartróza a coxartróza)
  • niektoré kožné ochorenia (ekzémy, mykózy, celulitída)
  • niektoré psychosociálne poruchy (nízke sebavedomie, sebaobviňovanie, poruchy motivácie, depresia, poruchy príjmu potravy ako kompulzívne prejedanie, bulímia, anorexia).

Ekonomické dopady obezity

Pri téme obezity a nadhmotnosti sa v súčasnej dobe čoraz častejšie stretávame s pomenovaním stavu, nielen ako zdravotného problému, ale aj ekonomického či sociálneho. Najmä ekonomické dopady možno najlepšie, aj keď nie s presnými údajmi, popísať, keďže sa pod hlavičkou nadhmotnosť a obezita skrýva mnoho podobenstiev a zdravotných problémov, ktoré sa v súčasnej dobe čoraz viac prerátavajú do roviny ekonomického dopadu.

Obezita sa podieľa na priamych nákladoch v zdravotníctve v rôznych krajinách 2 – 6 percentami. Podstatne vyššie sú nepriame ekonomické náklady, ktoré súvisia s obezitou a zohľadňujú chorobnosť, invaliditu a úmrtnosť obéznych jedincov. Chorobnosť obéznych je dvojnásobná a invalidita obéznych žien je dvakrát častejšia než u jednotlivcov s normálnou hmotnosťou. Výška priamych a nepriamych nákladov súvisiacich s obezitou by mala byť podľa skúseností vyspelých krajín pádnym argumentom pre tvorcov zdravotnej politiky k podpore národných iniciatív ako čeliť epidémii obezity.

Situácia na Slovensku

Slovensko patrilo v 70. a 80. rokoch minulého storočia medzi krajiny s vysokou úmrtnosťou na srdcovo-cievne a nádorové ochorenia, pričom trend úmrtnosti mal neustále stúpajúci trend. Odborná zdravotnícka verejnosť sa preto usilovala o to, aby sa Slovensko zapojilo do programu Svetovej zdravotníckej organizácie, ktorý mal monitorovací a intervenčný charakter. Toto sa však podarilo až v poslednom desaťročí 20. storočia, kedy sa Slovensko zapojilo do plnenia programu intervencie proti chronickým chorobám, známeho pod skratkou CINDI. Súčasťou plnenia programu CINDI bolo vykonanie prierezových štúdií zameraných na zmapovanie výskytu známych rizikových faktorov srdcovo-cievnych, ale i nádorových ochorení, a to najmä hladiny celkového cholesterolu, fajčenia, nadhmotnosti až obezity a zvýšeného krvného tlaku.

Slovenská republika sa pokúsila znížiť negatívne vplyvy životného štýlu a najmä výživy prostredníctvom „Programu ozdravenia výživy obyvateľov Slovenskej republiky“. Najvýznamnejším dôvodom pre prípravu a aplikáciu tohto programu bola skutočnosť, že existuje dlhodobá energetická nadmernosť vo výžive a jej nevyváženosť v zastúpení živín a ochranných faktorov u nášho obyvateľstva, ktorá vytvára rizikové podmienky z hľadiska výskytu chorôb neinfekčnej povahy, najmä kardiovaskulárnych a onkologických ochorení, obezity a cukrovky.

Správna výživa je základným predpokladom zdravého vývoja človeka a hlavnou podmienkou prevencie a liečby týchto tzv. civilizačných ochorení, ktoré postihujú veľké skupiny obyvateľstva. Bez zlepšenia výživovej politiky nemožno perspektívne zlepšiť zdravotný stav  nášho obyvateľstva. Zlepšenie súčasnej nepriaznivej spotreby potravín je možné zabezpečiť:

  • právnym usmerňovaním potravinárskej výroby v množstve a kvalite výrobkov
  • distribúciou vhodných potravín vrátane potravín z dovozu, informovanosťou a usmerňovaním obyvateľov o zásadách správnej výživy
  • cenovou politikou príslušných orgánov štátnej správy
  • zmenou postoja nášho obyvateľstva k vlastnému zdraviu

Hlavným cieľom programu bolo zlepšiť zdravotný stav obyvateľstva Slovenskej republiky a dosiahnuť prevenciu rozšírenosti tzv. civilizačných ochorení: najmä srdcovo-cievnych a niektorých nádorových so závažnými zdravotnými, celospoločenskými a ľudskými dopadmi.

Program obsahuje ďalšie všeobecné a špecifické ciele, ako napríklad spoluprácu s potravinárskym priemyslom pri zabezpečovaní rozširovania kvality a inovácií sortimentu, či zmenu postoja občana k vlastnému zdraviu. Podľa výsledkov prieskumu programu CINDI v modelovom okrese Banská Bystrica, ktorý je reprezentatívny pre populáciu dospelých osôb v Slovenskej republike, došlo v rokoch 1993 až 2003 vo vekovej skupine 25 – 64 rokov k miernemu poklesu prevalencie obezity, pri súčasnom miernom náraste prevalencie nadhmotnosti.

Podiel mužov vo veku 25 – 64 rokov s normálnou hodnotou indexu telesnej hmotnosti (BMI 35 percent) bol podľa výsledkov tohto prieskumu v roku 2003 štatisticky významne vyšší než v roku 1993. Problém obezity dokresľuje v súčasnosti čoraz častejšie používaný objem pása, ktorého hodnota u mužov, rovnako ako BMI, stúpla o 3,2 cm, u žien klesla o 1 cm. V oblasti Trebišova hodnoty u mužov i žien klesli, avšak sú v priemere o 3 – 4 cm nižšie ako u mužov a žien v Banskej Bystrici.

Nepriaznivú situáciu vo výskyte obezity dokresľuje aj prieskumu 11-ročných a 17-ročných detí vykonaný v roku 2002 vo všetkých okresoch SR na vzorke viac ako 20 000 detí. Pri hodnotení BMI sa zistilo, že takmer 10 percent detí z celej populačnej vzorky má rizikovú hodnotu BMI 26.

S výskytom obezity veľmi úzko súvisí intenzita pohybovej aktivity. Fyzická aktivita vo voľnom čase bola hodnotená podľa otázky zameranej na vykonávanie fyzickej aktivity spojenej so zadýchaním sa a trvajúcej najmenej 30 minút.

Analýzou tejto otázky sa zistilo, že proporcia mužov vykonávajúcich optimálnu fyzickú aktivitu denne stúpla u mužov z 0,6 percenta na 22,5 percenta a napriek tomu je stále veľmi nízka. Podobná ešte nepriaznivejšia situácia je i u žien, ktorých proporcia venujúca sa optimálnej pohybovej aktivite má hodnotu 19,7 percenta a klesla od roku 1993 o 0,5 percenta.

Obezita, nazývaná ľudovo tučnota invalidizuje a žiaľ, aj zabíja. Robme preto všetko, aby sme netrpeli nadváhou. Veď stačí, ak si upravíme náš jedálniček, objemy stravy, jej kvalitu, vynecháme mastné jedlá a cukrovinky, budeme sa viac pohybovať, aktívne oddychovať, čiže vydávať viac energie, ako prijímať. Ak by naozaj existovali účinné, priam zázračné prostriedky na chudnutie, istotne by sme o nich vedeli, lebo ich autor by, s trochou nadsadenia, mohol ašpirovať aj na Nobelovu cenu. Preto stále platí stará múdrosť, že raňajkuj sám, o obed sa podeľ s priateľom a večeru nechaj nepriateľovi.

Autor článku: MUDr. Ivan Rovný, PhD., MPH, časopis Bedeker zdravia

Dátum zverejnenia: