Režimové opatrenia pri alergických ochoreniach

Režimové opatrenia pri alergických ochoreniach
Zdroj: bigstockphoto.com

Alergie sú v posledných rokoch pozorované stále častejšie, vyskytujú sa už v detskom veku a stávajú sa závažným zdravotným, sociálno-ekonomickým a celospoločenským problémom.

Pod alergiou sa rozumie od normy sa odlišujúca, zvýšená resp. prehnaná reakcia imunitného systému na určité alergény, ktorá sa získava opakovaným kontaktom s týmito alergénmi, látkami so schopnosťou vyvolať alergiu.

Alergie možno rozdeliť podľa možností prijímania jednotlivých alergénov ako aj podľa zrejmých patologických, čiže chorobných reakcií imunitného systému.

Imunitný systém

Najdôležitejšou funkciou imunitného systému je rozpoznanie a zlikvidovanie cudzorodej látky. Obrana organizmu proti infekcii sa uskutočňuje prostredníctvom dvoch imunitných reakcií. Jedinec sa rodí s prirodzenou – nešpecifickou imunitou, ktorej hlavným mechanizmom je fagocytóza, uskutočňovaná fagocytmi.

Ľudský organizmus má aj  také imunologické mechanizmy, ktoré sa rozvíjajú postupne v priebehu života, prejavujúce sa po istom čase, špecifickejšie a účinnejšie, a to najmä u jedincov, ktorí sa s cudzorodou látkou – antigénom už stretli.

Antigén je látka, ktorú jedinec dokáže špecificky rozpoznať ako pre neho cudziu. Po jej preniknutí do organizmu nastávajú zložité pochody, ktoré súhrne nazývame imunitnou odpoveďou. Výsledkom je tvorba protilátok a vytvorenie osobitného druhu buniek – imunitných lymfocytov.

K najdôležitejším mechanizmom získanej imunity patrí pôsobenie špecifických protilátok. K zložkám kompletného imunitného systému patrí bunková imunita, ktorú zabezpečujú najmä špecifické lymfocyty T a humorálna imunita, ktorou najdôležitejšou zložkou sú imunoglobulíny, najmä IgG.

Vzostup alergií

Ochorení alergického charakteru vo svete, vrátane Slovenska, v poslednom desaťročí výrazne pribúda (na Slovensku je to až 30 percent). Výskyt týchto ochorení vzrastá hlavne v detskom veku čomu zodpovedá nedostatočne silný a odolný imunitný systém, ktorý ešte niekoľko mesiacov po narodení dozrieva.

Na prudkom náraste alergických ochorení sa podieľa množstvo faktorov ako napr.:

  • znečistené ovzdušie, predĺžená peľová sezóna, chemické zlúčeniny v poľnohospodárstve – pesticídy, insekticídy, umelé hnojivá
  • iné zloženie stravy, prídavné chemické látky v potravinách – konzervačné a stabilizačné prísady, skoré zaraďovanie príkrmom do stravy dojčaťa
  • časté používanie chemických látok (napr. saponátov) v domácom prostredí, klimatizácia v miestnostiach, teplotný rozdiel medzi vnútorným a vonkajším prostredím, nedostatočná stimulácia imunitného systému vytváraním „sterilného prostredia“, menší počet detí v rodine, nadmerná liečba ATB, poškodenie bakteriálnej črevnej flóry a pod.

Najčastejšie alergické ochorenia

  • alergická konjuktivitída, alergická nádcha, polinóza sezónna peľová alergia
  • potravinová alergia, lieková alergia, alergia na hmyz
  • urtikária žihľavka, alergické exantémy, alergické opuchy, atopická dermatitída
  • astma bronchiale

Po správnom diagnostikovaní alergického ochorenia sa v liečbe uplatňuje podávanie liekov celkovo (zvyčajne tráviacim traktom, pri ťažkých stavoch do krvného obehu) alebo lokálne (na kožu, sliznicu nosa).

Ide o lieky typu antihistaminiká, kortikoidy, imunosupresíva. V súčasnosti je veľmi účinná tzv. špecifická imunoterapia (v minulosti používaný pojem desenzibilizácia alebo hyposenzibilizácia). Tento liečebný postup, realizovaný mimo peľovej sezóny, spočíva v dlhodobom (3 – 5 rokov) podávaní veľmi malého množstva alergénu do organizmu. Dávka sa postupne zvyšuje s cieľom znížiť alebo optimálne úplne odstrániť „chybnú“ odpoveď organizmu na alergén, t.j. navodiť toleranciu.

Medzi dôležité liečebné postupy patrí aj kúpeľná terapia, klimatická liečba (pobyt vo vysokohorskom prostredí, pri mori, v jaskyniach – tzv. speleoterapia), ďalej fototerapia (liečba UVA, UVB žiarením), pravidelná fyzická aktivita a liečebná rehabilitácia. Tieto postupy sú používané hlavne pri alergických chorobách postihujúcich kožu a dýchací trakt.

Základným a súčasne nevyhnutným predpokladom zmiernenia až odstránenia príznakov alergických ochorení je však čo najstriktnejšie dodržiavanie tzv. režimových opatrení. Cieľom týchto opatrení je odstrániť alergény z potravy, prostredia dieťaťa, a tým minimalizovať možnosť kontaktu detského organizmu s alergénom. Opatrenia zahŕňajú postupy týkajúce sa stravovania dieťaťa, úpravy bytového prostredia, starostlivosti o kožu v bezpríznakovom období a pod.

Strava

Stravovanie a zmeny v ňom sú jedným z dôležitých režimových opatrení, zvlášť pri potravinovej alergii či atopickom ekzéme. Úlohou preventívnych postupov je predchádzať vzniku alergických reakcí.

Medzi preventívne postupy radíme:

Výhradné dojčenie v priebehu prvých 6 mesiacov a dlhšie. Pojem „výhradné“ znamená, že okrem materského mlieka dieťaťu nepodávame žiadne iné príkrmy, vrátane iných tekutín. Dojčením matka znižuje riziko vzniku alergického ochorenia, eventuálne tieto prejavy oddiali na neskoršie obdobie.

Prvý príkrm má byť zaradený najskôr na začiatku 5. mesiaca života dieťaťa, ideálne však až po ukončení 6. mesiaca. Tráviaci, obličkový ako aj imunitný systém dieťaťa sú pred týmto obdobím nie plne zrelé a zavedenie prvého nemliečneho príkrmu pred týmto obdobím predstavuje veľké riziko vzniku alergických ochorení.

Zavádzanie príkrmov v súvislosti s alergiou musí rešpektovať niekoľko základných zásad. Každú potravinu podávame dieťaťu jednotlivo s odstupom 2 – 4 dní, čím má matka možnosť sledovať reakcie dieťaťa na podaný typ potraviny. Dôležité je pripravovať príkrmy z potravín, ktoré v minimálnej miere spôsobujú alergiu a túto požiadavku rešpektovať čo najdlhšie. Neskôr vynechať z jedálnička dieťaťa iba potraviny, ktoré vyvolávajú alergické reakcie. Dôležité je podporovať črevnú mikroflóru podávaním mliečnych výrobkov s obsahom probiotickej zložky, ako aj samotných probiotík.

Výber nevhodných a vhodných potravín

Potraviny nevhodné minimálne počas 1. roka života:

  • citrusové plody všetkého druhu, ďalej kivi, ananás, mango, broskyňa, figy, ďatle
  • bobuľové ovocie - ríbezle, egreše, maliny, jahody, černice
  • orechy, mandle, pistácie, slnečnicové semiačka, dyňové semiačka
  • biely a hnedý cukor, sladkosti, med, javorový sirup, čokoláda, kakao
  • paradajky, zeler, paprika, reďkovka, chren, kyslá kapusta, fazuľa, hrach, šošovica, žerucha, bazalka
  • exotické korenie ako vanilka, škorica, kari, muškátový oriešok
  • vajce, mlieko, mliečne výrobky, pozor na zloženie hotových výrobkov
  • ryby a morské produkty, údeniny, červené mäso

Povolené potraviny zriedka vyvolávajúce reakciu:

  • ovocie: hrušky, jablká, melón, čerešne, hrozno, čučoriedky, slivky
  • zelenina: uhorka, cuketa, dyňa, baklažán, mrkva, kaleráb, špargľa, čakanka, karfiol, biela a červená kapusta, čínska kapusta, zemiaky, červená repa, pór, kel
  • obilniny: ryža, proso, ovos, kukurica
  • ryžový, kukuricový, zemiakový škrob
  • margaríny: bez mliečnej bielkoviny
  • mäso: hydina, králik, jahňacie
  • sladidlá: čistý hroznový cukor (Glukopur), zahustená hrušková alebo jablková šťava
  • nápoje: minerálne vody, čaj (detský, feniklový, veľmi slabý čierny, šalviový)
  • šťavy: jablková, hrušková, hroznová

Autor článku: Mgr. Slávka Mrosková PhDr. Dagmar Magurová PhD., časopis Bedeker zdravia

Dátum zverejnenia: