Intervenčná kardiológia a kardiovaskulárna intervenčná rádiológia

Intervenčná kardiológia a kardiovaskulárna intervenčná rádiológia
Zdroj: bigstockphoto.com

Ministerstvo zdravotníctva SR (MZ SR) monitoruje najnovší vývoj v oblasti rýchlych a efektívnych metód liečby s využitím moderných technológií a snaží sa tieto postupy zavádzať čo najrýchlejšie do celkového systému zdravotníckych služieb pre pacientov.

Čo hovoria čísla

Vzhľadom na štatistický výskyt chorobností na Slovensku zameriava MZ SR svoje koncepčné snaženia práve do tých oblastí, kde je to najviac potrebné. Jednou z takýchto kľúčových oblastí sú kardiovaskulárne ochorenia. Tieto choroby sú prvou príčinou úmrtnosti na Slovensku a v rámci celej Európy sme sa v úmrtnosti na ne umiestnili na piatom mieste.

Situácia je dosť ťaživá, preto Ministerstvo zdravotníctva SR urýchlene vypracovalo Koncepciu zdravotnej starostlivosti a v nej sa osobitne zameralo na srdcovocievne choroby a ich liečbu. V koncepcii dala základ na rozpracovanie a podporu systematickej podpory dvoch významných novovznikajúcich medicínskych odborov: intervenčnej kardiológie a kardiovaskulárnej intervenčnej rádiológie. O čo v týchto nových liečebných postupoch ide?

Intervenčná kardiológia

Jedná sa vlastne o invazívnu diagnostiku a liečbu akútnych srdcovo-cievnych chorôb, hlavne pri akútnom stave infarktu myokardu a aj pri iných diagnózach ako napríklad arytmia srdca, výdute, sklerotické upchatie hlavných ciev a podobne. Liečba je veľmi rýchla a efektívna – namiesto toho, aby človek zostával dlhé dni a týždne na lôžku, liečebný zákrok sa radí do jednodňovej chirurgie a samotný zákrok sa robí pomocou katétrov, ktoré sa zavádzajú najčastejšie v triesle alebo cez horné končatiny.

Katéter sa v rukách šikovného intervenčného kardiológa dostáva do tej oblasti, kde je potrebný liečebný  zákrok a ten je zvyčajne formou dilatácie, roztiahnutia cievy alebo pomocou trv. stentu (čo je akýsi úpon alebo fixácia) sa upravia cievne výdute tzv. angioplastikou, alebo poruchy na srdci, a to bez priameho operačného zákroku.

Aby takáto liečba mohla fungovať a slúžiť postihnutým pacientom, je potrebné vytvoriť funkčný systém – zabezpečiť pracoviská, vybaviť ich patričnou technológiou a vytvoriť systém prípravy odborníkov. Okrem Národného ústavu srdcovo-cievnych chorôb v Bratislave, Stredoslovenského ústavu srdcovocievnych chorôb v Banskej Bystrici a Východoslovenského ústavu srdcovocievnych chorôb v Košiciach, vznikli z podnetu MZ SR a s priamou podporou ďalšie tri centrá: v Prešove, v Martine a v Nitre. Tieto nové kardiocentrá bolo potrebné zriadiť kvôli tomu, že tri kľúčové ústavy už neboli schopné pokryť potrebu liečby množstva pacientov.

Ich zriadením sa dosiahlo nielen lepšie pokrytie zdravotníckych výkonov v celej republike, ale ministerstvo zdravotníctva podnietilo aj vytvorenie systému prípravy odborníkov, ktorí pracujú v týchto centrách.

Bolo potrebné vypracovať vzdelávací program s prípravou teoretických aj  praktických zručností pre odborníkov – kardiológov na ďalšiu špecializáciu, tento program akreditovať, aby sa zabezpečil kvalifikovaný a garantovaný výkon liečby.

Príprava spočívala v teoretickej a v praktickej časti, kde si odborníci osvojili teoretické vedomosti, nacvičovali si zručnosti najskôr na simulátore, akomsi trenažéri, a po jeho zvládnutí , vykonávali postupne jednotlivé liečebné úkony pod dohľadom skúsených odborníkov zo Slovenska a z úspešných kardiocentier v Českej republike.

Intervenčná kardiovaskulárna rádiológia

Snahy Ministerstva sa zameriavajú na rozvoj a systematické zaradenie súvisiaceho novovznikajúceho odboru – intervenčnej kardiovaskulárnej rádiológie. V tomto odbore ide o diagnostiku a liečbu periférnych ciev v celom tele aj v jednotlivých orgánoch.

Najmarkantnejším príkladom diagnostiky a liečby je tzv. „diabetická noha“.  Na Slovensku máme približne 300 000 diabetických pacientov, z ktorých ročne príde vďaka tomuto ochoreniu o dolnú končatinu asi 5 000 pacientov. Pritom stačí sledovať stav pacienta jednoduchým ultrazvukom, ktorý môžu mať odborní lekári – diabetológovia vo svojich ambulanciách a ak sa zistí porucha v dokrvení ciev, pošlú pacienta na oddelenie intervenčnej rádiológie, kde mu vykonajú zákrok dilatácie ciev pomocou katétra a predídu tomu, aby sa stav dolných končatín nedostal do akútneho štádia, kde už dochádza k odumieraniu a následne drastickému opatreniu – amputácii končatiny. Liečba intervenčnej kardiovaskulárnej rádiológie sa zameriava aj na neurologické ochorenia – korekcia ciev v mozgu a v iných orgánoch.

Z hľadiska vytvorenia systému liečby, bude potrebné zadefinovať sieť hlavných pracovísk a miestnych menších pracovísk intervenčnej rádiológie a určiť výkony, ktoré budú poskytovať na centrálnej aj lokálnej  lokálnej úrovni a určiť štandardy výkonov (vybavenie a zariadenie). Takisto bude potrebné vytvoriť program prípravy odborníkov s pomocou našich aj zahraničných lektorov – intervenčných rádiológov, akreditovať ho a uviesť do praxe prípravy.

Vo vyspelých krajinách sa intervenčná kardiológia a intervenčná kardiovaskulárna rádiológia rozvíja závratným spôsobom, napríklad v Spojených štátoch amerických bolo v minulom roku realizovaných 1,4 milióna intervencií s vynaložením 6,3 miliardy dolárov a predpokladá sa, že sa objem dvojnásobne zvýši v nasledujúcich troch rokoch. (Milenium Research Group, 2006).

Veríme, že aj na Slovensku podnietenie rozvoja týchto dvoch odborov prinesie lepšie výsledky liečby a výrazne prispeje k vyššej kvalite živote pacientov.

Autor článku: Štefánia Hrivňáková, časopis Bedeker zdravia

Dátum zverejnenia: