Artériovú hypertenziu treba čo najskôr diagnostikovať a efektívne liečiť. Päťdesiat percent hypertonikov, teda ľudí s vysokým krvným tlakom nevie, že má túto chorobu. Na dnešnej tlačovej konferencii v Bratislave to konštatovala prezidentka Slovenskej hypertenziologickej spoločnosti Slavomíra Filipová.
"Je to ochorenie, ktoré má veľmi vysokú početnosť v obyvateľstve vyspelých krajín. Zhruba 20 - 70 percent obyvateľov, podľa toho o akú vekovú kategóriu ide, trpí touto chorobou," upozornila odborníčka. Práve preto je potrebné chorobu včas diagnostikovať a efektívne liečiť. "Pretože má ďalekosiahle dôsledky nielen na srdce, ale aj na cievy, obličky a mozog," dodala s tým, že včasnou diagnostikou a kvalitnou liečbou sa lekári snažia pacientov chrániť pred nežiaducimi komplikáciami, ktoré hypertenzia prináša. Včasné diagnostikovanie hypertenzie je však podľa Filipovej problémom, pretože choroba v počiatočných štádiách nebolí. Dôležitým novým aspektom sú znalosti medicíny zloženej na dôkazoch, že "bezpečné" hodnoty krvného tlaku majú svoje horné aj dolné limity a sú individualizované pre rôzne skupiny hypertonikov. Jedinci s vysokými hodnotami krvného tlaku sú dva- až štyrikrát častejšie ohrození infarktom myokardu, náhlymi cievnymi mozgovými príhodami, srdcovým zlyhaním, poškodením obličiek, náhlou arytmickou srdcovou smrťou a ďalšími komplikáciami.
Bezpečné hodnoty krvného tlaku sú pod 140/90, ale na rozdiel od niektorých iných medicínskych parametrov, existujú aj spodné bezpečné hodnoty. "Spodné bezpečné hodnoty sú veľmi dôležité najmä u diabetikov, pacientov s ischemickou chorobou srdca, s poškodením mozgových ciev, kde stláčať krvný tlak pod 130 na 80 neprináša pacientovi nič pozitívne, skôr môže zvyšovať pravdepodobnosť komplikácií," povedala lekárka. "Hodnota krvného tlaku je len určitou číselnou orientáciou pre lekára. Naším cieľom je, aby sme hypertonika udržali v hodnotách, udržiavaním krvného tlaku na určitej úrovni a zabezpečili mu budúcu kvalitu života," vysvetlila.
Artériová hypertenzia predstavuje významnú klinickú diagnózu v oblasti nielen kardiovaskulárnych ochorení, ale aj pre ďalšie systémy. Celosvetovo sa akceptuje ako jeden z veľkých rizikových faktorov srdcovocievnych ochorení, najmä spojených s aterosklerózou, srdcovým zlyhaním a náhlou srdcovou smrťou. O nových diagnostických postupoch a liečebných stratégiách sa bude diskutovať na spoločnom 25. kongrese Slovenskej hypertenziologickej spoločnosti a Pracovnej skupiny preventívnej kardiológie Slovenskej kardiologickej spoločnosti, ktorá sa bude konať 22. až 24. apríla v Žiline.
Autor článku: TASR