Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) chce v budúcom volebnom období uzákoniť maximálny limit pre doplatky dôchodcov a ťažko zdravotne postihnutých osôb na lieky a zdravotnú starostlivosť vo výške maximálne dve percentá z príjmu, respektíve dôchodku. Na dnešnej tlačovej konferencii o tom informoval predseda KDH Ján Figeľ. Pri výške dôchodku napríklad 300 eur by teda občan mal garantované, že mesačne nebude doplácať na zdravotnú starostlivosť viac ako šesť eur. V súčasnosti veľa dôchodcov pripláca vyššie sumy len na lieky. "Ľudia s najnižšími dôchodkami doplácajú za zdravotnú starostlivosť niekedy až 15-20 percent z príjmu," doplnil Figeľa podpredseda KDH Ivan Uhliarik.
Ak by sa KDH podarilo v budúcom volebnom období zámer zrealizovať, v prípade doplatkov vyšších ako dve percentá by dôchodcovi rozdiel preplatila zdravotná poisťovňa. Podobný systém už dnes funguje v Českej republike, ktorá dôchodcom raz ročne prepláca náklady nad doplatky vyššie ako približne 100 eur. "V Českej republike si to minulý rok uplatnilo okolo 10.000 ľudí. Počítame teda s tým, že to na Slovensku bude stáť okolo päť miliónov eur, ktoré sú poisťovne schopné bez problémov uhradiť. Na rozdiel od Českej republiky by úhrada mala byť raz za štvrťrok," dodal Uhliarik. Kresťanskí demokrati presadzujú tiež zvýšenie hodinovej mzdy pre služby lekárskej pohotovosti, zavedenie elektronickej karty poistenca a zvýšenie platieb za poistencov štátu na päť percent.
Najväčším problémom slovenského zdravotníctva je podľa KDH nekoncepčnosť prijímaných opatrení a problém s efektivitou vynaložených zdrojov. "Rezort celé štyri roky pracoval bez systematických, cieľových a koncepčných nástrojov. Hoci je v zdravotníctve viac peňazí, situácia sa zhoršuje," vyhlásila podpredsedníčka KDH Mária Sabolová. Podľa nej je symptomatické už aj to, že vládna koalícia presadila väčšinu zásadných opatrení cez poslanecké návrhy zákonov. "Naše zdravotníctvo nie je zdravé, má veľa chorých prvkov," konštatoval Figeľ. "Nemocnice sú väčšinou zadlžené, ich technický stav sa zhoršuje a zdravotníci odchádzajú do zahraničia," vyhlásil. Dodal, že štát sa v niektorých prípadoch odhodlal k oddlženiu nemocníc, otázka je, podľa akého kľúča ich vyberá.
Podľa Sabolovej vzbudil veľké pochybnosti tender na záchranné služby, ktorý podľa nej okrem iného priamo popiera, že by táto vláda konala menej pravicovo ako predchádzajúca. "Tender na záchranky je otázkou ťažkého pravicového biznisu," poznamenala s dôvetkom, že navyše ide o tender, ktorý vyvoláva vážne otázky ohľadom svojej transparentnosti. Za neefektívny obchod považuje Sabolová aj nákup vakcín proti vírusu AH1N1, ktorých Slovensko kúpilo v jednom balíku naraz milión a je otázne, koľko sa z nich stihne do termínu exspirácie spotrebovať. "Z milióna vakcín je spotrebovaných šesť - sedem percent," pripomenula Sabolová s tým, že v iných krajinách nakupovali vakcíny na etapy, aby bola jednoročná exspiračná lehota rozložená v čase.
Za problém považuje KDH aj personálne zmeny, ktoré prebehli na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý mal byť zo zákona apolitický. Kresťanskí demokrati, naopak, nemajú principiálny problém s dostavbou veľkého nemocničného centra Rázsochy pri Bratislave, podľa Figeľa však jeho financovanie vzbudzuje podobné pochybnosti ako niektoré schválené PPP-projekty.
Autor článku: TASR