Hippoterapia (z gréckeho slova hippo – kôň), čiže liečba pomocou koňa je v súčasnej dobe jednou z najdynamickejšie sa rozvíjajúcich liečebných metodík. Vďaka svojej komplexnosti je určená pre širokú oblasť klientov s fyzickými, psychickými či sociálnymi problémami, z čoho vychádza aj jej členenie do jednotlivých liečebných okruhov s rozličnými cieľmi a metodikami.
Metodiky hipoterapie
Prvou z nich je hipporehabilitácia. Je to forma fyzioterapie, pri ktorej sa terapeut usiluje pomocou kroku koňa priblížiť patologickú hybnosť človeka k hybnosti fyziologickej. Môže byť indikovaná pri neurologických ochoreniach (detská mozgová obrna, roztrúsená skleróza, degeneratívne nervové ochorenia atď.), u ortopedických ochoreniach (skoliózy, svalové dysbalancie atď.), v kategórii interného lekárstva (kardiovaskulárne ochorenie, astma bronchiale, obezita atď.).
Odborná psychiatrická literatúra určuje vhodnosť aplikácie pre ľudí s problémami ako sú: organické duševné poruchy, požívanie psychoaktívnych látok, afektívne poruchy, neurotické poruchy, schizofrénie, poruchy vyvolané stresom, somatomorfné poruchy, poruchy osobnosti a pod. U pacientov dochádza vďaka hipporehabilitácii k zlepšeniu koordinácie pohybov, k normalizácii svalového tonusu, narušeniu patologických stereotypov, k zlepšeniu rovnováhy, úprave svalovej dysbalancie a pohybovej symetrie, posilneniu kardiovaskulárneho systému, stimulácii dýchacieho svalstva, stimulačnému pôsobeniu na tvorbu a obnovu mäkkých i tvrdých tkanív atď.
Ďalšou formou je pedagogicko-psychologické jazdenie, pri ktorom sa korigujú psychické a fyzické symptómy vyvolané duševnými chorobami. Je to vlastne psycho a socioterapia pomocou koňa. Podľa odbornej literatúry možno tento druh hippoterapie využiť pri deťoch s poruchami správania, s poruchami pozornosti, vnímania, reči, učenia, so zmyslovými a duševnými poruchami a problémami v sociálnej a emocionálnej oblasti.
Tento druh terapie je najčastejšie využívaný i pri psychiatrických pacientoch, či už sú to deti alebo dospelí. Treťou formou je športové jazdenie postihnutých, ktorého cieľom je integrácia klientov do spoločnosti. Zväčša je pokračovaním prvých dvoch foriem po zvládnutí určitej úrovne jazdenia.
Terapia pre pacientov
Psychiatrická nemocnica prof. Matulaya je situovaná v krásnej horskej oblasti medzi Kremnickými vrchmi. Už nádherná okolitá príroda a čerstvý vzduch pôsobia na pacienta priaznivo. Táto nemocnica dlhé roky nepriamo využíva pozitívne pôsobenie zvierat na pacientov, formou mini zoo a voľným pohybom pestrofarebných pávov v areály nemocnice.
Hippocentrum sa tu podarilo vybudovať v roku 2006, a to vďaka grantu Iuventa – program Mládež podporený Európskou úniou. Staré priestory boli prerobené na stajne, ktoré sa nachádzajú vedľa nemocničného areálu, a to tak, aby mali do hippocentra prístup len pacienti v sprievode špeciálne, pre vykonávanie hippoterapie, vyškoleného personálu. Celý rok trvala príprava koní na prácu s chorými ľuďmi a toto úsilie už prináša svoje ovocie.
Po roku systematickej prípravy začal byť tento druh terapie včleňovaný do liečebného procesu pacientov. V hippocentre je obľúbená ergoterapia, pri ktorej pacienti pomáhajú pri práci s koňmi, čistia stajne, ošetrujú kone, učia sa ako ich kŕmiť, vodiť a pod. S hipporehabilitáciou a pedagogickopsychologickým jazdením sa najskôr začalo s menším počtom pacientov, aby sa podarilo získať skúsenosti, ako tunajšie koníky reagujú na určitý typ pacientov.
Aj keď kôň prejde špeciálnym tréningom, aby mohol vykonávať hippoterapiu, pri rôznych diagnózach i on rôzne reaguje. Ďalším štádiom preto bolo zisťovanie osobností koní a ich reakcie na určitý typ diagnózy, aby mohol byť následne pacientovi vybraný kôň na „mieru“. Hippoterapeutické kone boli prísne vyberané podľa fyziognómie a povahy koní, takže sa pri liečbe môžu prispôsobiť každému pacientovi.
Psychiatrická liečebňa využíva v hippoterapeutickom procese i poníky, ktoré sú vhodné obzvlášť v úvodných hippoterapeutických jednotkách, pretože odbúravajú strach z koní, pacienti sa pri nich naučia, ako sa o kone starať, ošetrovať ich a dodávajú im sebadôveru a odhodlanie zúčastniť sa hippoterapie na veľkých koňoch.
Prekážky?
Nevýhodou hippoterapie je, okrem finančnej stránky a nákladovosti, sezónnosť. Pokiaľ nie je k dispozícii krytá hala, je možné ju vykonávať len v teplých mesiacoch. Druhou nevýhodou, kvôli ktorej majú zdravotné zriadenia rešpekt pred prácou so živými zvieratami, je obava z úrazov pacientov v blízkosti koní a dodržiavania hygienických pokynom.
Všetky tieto obavy sa dajú odstrániť, pokiaľ sú dodržiavané bezpečnostné pokyny dané Slovenskou hippoterapeutickou asociáciou a pokiaľ je dohliadané i na zdravotný stav koní a hygienické zásady pacientov po skončení hippoterapie.
Hippoterapia, i napriek svojim pozitívnym účinkom na rôzne ochorenia, sa v zdravotníctve využíva len zriedka. Príčinou je najmä finančná a pracovná náročnosť tejto terapie, čo je zas dôsledkom nedostatočnej legislatívy našich poisťovní.
Poisťovne zaraďujú hippoterapiu , aj napriek tomu, že je účinnou liečbou pre fyzické aj psychické problémy, len medzi alternatívne liečebné metódy a nemajú záujem tento výkon preplácať. Je len otázkou času, dokedy bude možné hradiť prevádzku hippocentra len zo sponzorských príspevkov. Jedným z cieľov Psychiatrickej nemocnice prof. Matulaya v Kremnici je zbaviť hippoterapiu nálepky „vozenia sa na koni“, ktorú za ňou vidia mnohí komerční „koniari“.
Autor článku: PhDr. Michaela Pribilincová, časopis Bedeker zdravia