Kvôli nutričným a biologickým hodnotám je materské mlieko najlepšou výživou dojčiat a novorodencov. Nie každá matka však môže alebo chce dieťa dojčiť, preto po dohode s detským lekárom nastupuje náhradná mliečna dojčenská výživa. Pre zdravie dojčiat je dôležité pozorne dodržovať návod na prípravu uvedený na obale produktov i uvedené rady.
"Dieťa vo veku do troch rokov má mať zabezpečený prísun dojčenského mlieka (nie neupraveného kravského mlieka) v množstve minimálne 500 ml denne," vysvetlil Miroslav Dědek, odborník v oblasti dojčenskej a detskej výživy. Mliečna dojčenská výživa obsahuje vhodnú skladbu bielkovín, vitamínov a minerálnych látok, ktorá zodpovedá výživovým hodnotám dieťaťa. Niektorí rodičia však považujú takúto výživu za "umelú" a tak ju nahrádzajú neupraveným kravským mliekom. "Podávanie neupraveného kravského mlieka, ktoré je dostupné v bežnej obchodnej sieti – tzv. krabicové mlieko, však môže mať negatívny vplyv na zdravý vývoj dieťaťa vzhľadom k obmedzenému a hlavne nevyváženému zastúpeniu nutričných hodnôt. V krajnom prípade môže dôjsť až k narušeniu zdravého vývoja," skonštatoval Dědek. Neupravené kravské mlieko je nevhodné kvôli nadmerne vysokému obsahu bielkovín a niektorých minerálnych látok. Naopak, obsahuje nedostatočné množstvo železa a väčšiny vitamínov.
Negatívne informácie o účinkoch mlieka niektoré matky vedú k tomu, že namiesto mliečnej výživy u svojich detí preferujú radšej podávanie ovocných štiav alebo džúsov s tým, že sú nositeľmi vitamínov a tým sú pre deti prospešnejšie. "Vzniká tak nebezpečenstvo nedostatočného príjmu niektorých nutrientov, predovšetkým vápnika v dojčenskom veku a veku batoliat, ktorý môže vyústiť až do detskej osteoporózy," konštatuje odborník. Navyše podávaním nadmerného množstva ovocných štiav s vysokým obsahom sacharózy sa u detí zvyšuje riziko návyku na sladkosti. S tým sú spojené problémy začínajúce poškodzovaním vývoja chrupu až po vznik obezity. Často tiež hrozí, že pri nedostatočnej konzumácii mlieka sa dieťa k mlieku ako nápoju väčšinou nikdy nevráti.
Dědek upozorňuje aj na mýty hovoriace o škodlivosti živočíšnej stravy. Vylúčenie potravových zložiek živočíšneho pôvodu prináša riziká následkov nutričnej nedostatočnosti. "Rastlinná strava je bohužiaľ chudobná na vitamín D, vitamín B12, viac nenasýtené mastné kyseliny a obsahuje nižšie hladiny esenciálnych mastných kyselín, vápnika, železa a karnitínu. Je známe, že požadované hladiny vápnika sa dajú zabezpečiť iba mliekom a mliečnymi výrobkami," dodal Dědek.
Autor článku: TASR