Vírusové zoonózy

Vírusové zoonózy
Zdroj: bigstockphoto.com

Jednou z najvýznamnejších vírusových zoonóz s charakterom prírodnej ohniskovosti, ktorá patrí medzi najstaršie známe infekčné choroby, je besnota.

Aristoteles zistil, že choroba vzniká u ľudí po pohryzení besným zvieraťom a má smrteľný priebeh. V prvom storočí pred n. l. Celsus podrobne popísal besnotu u ľudí a nazval ju hydrofóbia. Základy súčasného vedeckého poznania besnoty, jej prevencie a tlmenia, obzvlášť vakcinácie, položil Luis Pasteur a jeho žiaci.

Strašiak besnota

Besnota je akútne prebiehajúca lyssavírusová choroba teplokrvných zvierat; postihuje predovšetkým centrálny nervový systém, prejavuje sa zmenami v správaní, zvýšenou dráždivosťou, parézami, paralýzami. Pôvodcom besnoty je vírus besnoty – Rabies virus z rodu Lyssavirus, čelade Rhabdoviridae.

Pôvodcami besnote podobných lyssavírusových chorôb sú ďalšie lyssavírusy. Pri tomto ochorení rozlišujeme dva samostatné epizootologické cykly: chiropterický a terestriálny cyklu. Pri prvom cykle sa rozlišuje urbánna forma – rezervoárovým druhom je pes domáci (rozšírená je v štátoch Južnej, Strednej Amerike, Afrike, Ázii) a tzv. silvatická forma (rezervoárovými druhmi sú rozdielne druhy voľne žijúcich líšok, vlci, šakaly, kojoty a pod.).

Vnímavosť jednotlivých druhov zvierat k infekcii vírusom besnoty je rozdielna. Extrémne vnímavé sú líšky, mačky, hovädzí dobytok, hlodavce. Stredne vnímavé sú psy a drobné prežúvavce, človek je nízko vnímavý. Na vznik a vývoj choroby vplýva spôsob nakazenia, virulencia vírusu, miesto vniknutia a veľkosť inokula.

Vírus besnoty je vylučovaný slinnými žľazami zvieraťa a do rany sa obyčajne dostáva slinami po pohryzení. Besnota je typická ranová infekcia. Nepodceňujme diagnostiku! Dĺžka inkubačnej doby pri besnote zvierat a ľudí kolíše v rozpätí 14 – 90 dní, výnimočne dlhšia.

U ľudí sa pozorovala až v trvaní 2 – 7 rokov. Pri besnote sa v počiatočnom štádiu choroby zisťuje všeobecná nevoľnosť, bolestivosť a svrbenie v mieste vniknutia vírusu, nepokoj, pocity úzkosti. Neskôr sa zisťujú príznaky excitácie (kŕče, stavy zúrivosti), depresie, parézy a paralýzy. Typickým príznakom je suchosť v krku, pocit zvýšeného smädu.

Po príjme tekutiny sa dostavuje bolestivá, spastická kontrakcia hltacieho svalstva, následne hydrofóbia, paralýzy, kóma a smrť. Diagnóza sa stanoví na základe komplexného vyšetrenia: klinického, epizootologického, laboratórneho.

Oficiálne sú registrované len tie prípady, ktoré boli laboratórne potvrdené. Prevencia besnoty ľudí sa vykonáva komplexne. Rozhodujúci význam majú protinákazové opatrenia vykonávané veterinárnou službou. U ľudí profesionálne vystavených riziku nakazenia prichádza do úvahy vakcinácia. Pri kontakte človeka s besným zvieraťom, alebo z besnoty podozrivým zvieraťom, je nutné okamžité ošetrenie rany a imunizácia.

Kliešťové encefalitídy

Do komplexu kliešťových encefalitíd sú zaradené tzv. európske subtypy a tzv. východné subtypy (patria sem aj vírusy jarno-letnej encefalitídy a ďalšie).

Kliešťová encefalitída, ktorá sa vyskytuje aj na Slovensku, je zaradená medzi európske subtypy. Vírusy kliešťových encefalitíd sú viazané na určité geografické územia krajiny (prírodné ohniská). Na území Slovenska sa prírodné ohniská vyskytujú v Malých Karpatoch, v okolí Nitry, Bratislavy, Čalova, Komárna, na východnom Slovensku, v okolí Rožňavy.

Hlavným prenášačom – vektorom vírusu je kliešť (Ixodes ricinus), i keď vírus bol izolovaný aj z iných druhov kliešťov. Choroba má sezónny charakter a vyskytuje sa najmä na jar a začiatkom leta. K vírusu kliešťovej encefalitídy je vnímavý hovädzí dobytok, ovce, kozy, psy a tiež človek.

Človek je infikovaný kliešťom alebo požitím mlieka, mliečnych výrobkov od infikovaných zvierat. Najčastejšie sa infikujú ľudia, ktorí trvale žijú v prírodnom ohnisku nákazy. Známa je epidémia kliešťovej encefalitídy v Rožňave z roku 1951 kedy ochorelo 600 ľudí, ktorí kozumovali surové, nepasterizované mlieko od infikovaných kôz.

Typickým biotopom kliešťovej encefalitídy v Slovenskej republike sú zmiešané lesy, lesostepy a pasienkové biotopy. V prevencii a tlmení kliešťovej encefalitídy je nutné dodržiavať protinákazové opatrenia (monitoring, asanácia, úprava vonkajšieho prostredia, dodržiavanie podmienok a noriem spracovania mlieka a pod.).

Autor článku: časopis Bedeker zdravia

Dátum zverejnenia: