Lymeská borelózia, jej príznaky a diagnostika

Lymeská borelózia, jej príznaky a diagnostika
Zdroj: bigstockphoto.com

Kliešťom, infikovaným pôvodcom Lymeskej boreliózy (LB), spirochétou Borrelia burgdorferi, sme vystavení pomerne často – v lese, v meste alebo na vidieku. Vplyvom otepľovania sa kliešte (predovšetkým druhu Ixodes ricinus) môžu v prírode objaviť už začiatkom februára.

Hneď na úvod je potrebné zdôrazniť, že vzhľadom na veľkú druhovú variabilitu borélií v Európe sa do dnešnej doby nepodarilo vyvinúť spoľahlivú humánnu vakcínu proti tomuto ochoreniu. Vakcína, vyvinutá v r. 1999 účinkuje iba v USA, kde sa vyskytuje iba jeden druh borélií. Naopak, európske kliešte prenášajú 3 doteraz známe druhy, patogénne pre človeka. Vývoj očkovacej látky, ktorá by zabezpečila ochranu proti všetkým 3 druhom si preto vyžiada ešte roky skúmaní.

Kožný erytém

Borelióza je typická širokým spektrom klinických prejavov. V zásade možno hovoriť o včasnom a neskorom štádiu ochorenia. Po približne 3 – 32 dňoch od infikovania sa v mieste bodnutia kliešťom objaví u 60 – 80 percent pacientov červená škvrna (kožný erytém).

V priebehu niekoľkých týždňov až mesiacov sa škvrna postupne zväčšuje až na niekoľko desiatok centimetrov. Takéto erytémy (aj druhotné) môžu byť rozšírené po celom tele. U neliečených pacientov erytém mizne v priebehu 3 – 4 týždňov, po nasadení terapie už v priebehu niekoľkých dní.

Je známe, že u približne 40 percent pacientov sa tieto príznaky nemusia vyvinúť. Spirochéty sa skrývajú na nedostatočne prekrvených a pre imunitný systém ťažko dostupných miestach v tele, akými sú aj kĺbové chrupavky. Odtiaľ sa po niekoľkých mesiacoch, prípadne rokoch, rozšíria po celom organizme a vyvolajú ťažké ochorenia nervov a kĺbov. Tieto príznaky sa, žiaľ, môžu objaviť aj u pacientov, ktorí boli preliečení antibiotikami.

V 2. polovici 90 rokov sa podiel neskorých štádií LB pohyboval v SR do 14,5 percenta z počtu ochorení, zatiaľ čo v posledných rokoch sa blíži takmer k 30 percentám. V literatúre sa môžeme stretnúť s nesprávnym pojmom „nervová a srdcová“ borélia. Takéto údaje sa nezakladajú na pravde. Pôvodca ochorenia, spirochéta B. burgdorferi, je citlivá na vysoké dávky antibiotík, podávané po dobu minimálne  28 dní. Vo všeobecnosti platí, že pacient s LB má tým väčšiu šancu na úplné vyliečenie, čím skôr sa začne so špecifickou antibiotickou liečbou.

Dokazovanie borélií v tele pacienta je náročné. Pre široké spektrum klinických prejavov v neskorom štádiu ochorenia je často problematické jednoznačne určiť diagnózu. Dôraz sa preto kladie na zisťovanie hladiny protilátok proti boréliam v sére alebo likvore pacienta.

Imunitná odpoveď organizmu na prítomnosť borélií sa zisťuje asi 2 – 4 týždne od objavenia sa kožného erytému, kedy sa u väčšiny pacientov začínajú tvoriť protilátky. Najvyššie hladiny protilátok sa tvoria po 6 – 8 týždňoch trvania ochorenia a ich hladina klesá po 4 – 6 mesiacoch.

Poznatok, že sa u klinicky zdravého jedinca dokáže prítomnosť protilátok proti boréliam, nie je z hľadiska terapie podstatný. Zdravý organizmus človeka sa často dokáže popasovať s infekciou, pričom si vytvorí protilátky proti infekčnému agens. Pri laboratórnych vyšetreniach sér pacientov s klinicky potvrdenou LB sa v praxi pomerne často stretávame aj s tzv. „falošne negatívnymi“ výsledkami. Často je príčinou použitie nesprávneho diagnostického kitu, nevhodného antigénu (vyrobeného z bunky istého druhu borélie), prípadne nesprávne spracovanej vzorky. Pri podozrení na LB by bolo preto vhodné vykonať niekoľko vyšetrení rôznymi testami a to v priebehu 2 – 3 mesiacov od vypuknutia ochorenia.

Ochrana proti kliešťom

Proti nákaze je najspoľahlivejšia prevencia. Imunita po prekonaní infekcie je typovo špecifická a vzhľadom na variabilitu pôvodcu môže dochádzať k opakovaným infekciám. Po príchode z oblastí s výskytom kliešťov si treba starostlivo prezrieť šatstvo i telo. Je známe, že k prenosu infekcie môže dôjsť počas 24 – 48 hodín od prisatia kliešťa, no netreba sa na to úplne spoliehať.

Proti prichyteniu kliešťa na koži môže ochrániť vhodný turistický odev, ako aj insekticídny repelent. Ak však objavíme na sebe kliešťa, snažíme sa ho čo najrýchlejšie odstrániť. Pozor však na larvy a nymfy, ktoré sú niekedy menšie ako špendlíková hlavička a preto ľahko prehliadnuteľné!

Miesto s prichyteným kliešťom najprv vydezinfikujeme 60 percentným alkoholom (napr. Septonex). Kliešťa odstraňujeme pinzetou tak, že ho uchopíme za pevnú časť hlavičky a opatrným vykývaním do strán ho neustále ťaháme von. Dbáme pritom, aby v koži nezostala hlavička, alebo jej časť. Ak sa tak stane, treba ju urýchlene odstrániť.

Vyvarujme sa rozpučenia kliešťa v prstoch, vstreknutiu obsahu jeho čreva do očí a pod. Miesto s rankou je potrebné ošetriť opať 60 percentným alkoholom, jódovou tinktúrou, v krajnom prípade aj alpou.

V súčasnosti si už môžeme (najmä vo veterinárnych ambulanciách) zakúpiť veľmi spoľahlivé pinzety na odstránenie klieštov. V prípade, že sa po poštípaní kliešťom objaví kožný erytém, neurologické, kĺbové alebo iné problémy, ihneď treba vyhľadať svojho praktického lekára alebo odborného kožného lekára, prípadne neurológa.

Odborníci zistili, že v priemere 15 – 25 percent kliešťov v našich podmienkach je infikovaných boréliami. Sú však lokality, kde je infikovanosť kliešťov oveľa vyššia. Zanedbanie potrebnej prevencie, či prípadnej liečby, by sa nemuselo vyplatiť!

Autor článku: časopis Bedeker zdravia

Dátum zverejnenia: