Výskum dáva nádej, že vedci budú vedieť liečiť apokrinné ochorenia

Na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave prebieha výskumný projekt, ktorý dáva vedcom nádej, že v budúcnosti budú vedieť nielen diagnostikovať, ale aj liečiť apokrinné a holokrinné ochorenia. "Výskum sa týka určitého okruhu ochorení, ktoré sú spojené s poruchami nekonvenčných typov sekrécií, predovšetkým apokrinnej. Ide o desiatky ochorení ako napríklad hydradenitída, ktorá je asi najrozšírenejším typom poruchy apokrinnej sekrécie na povrchu pokožky, či celý rad nádorových ochorení," vysvetlil pre TASR hlavný riešiteľ projektu Robert Farkaš.

Kým v posledných rokoch sa podľa jeho slov venovala pozornosť vedcov najmä klasickej sekrécii, tento výskum sa zaoberá nekonvenčnými sekréciami: apokrinnou a holokrinnou. "Medzi apokrinnou a holokrinnou sekréciou je ten rozdiel, že pri holokrinnej dochádza k zániku bunky a k jej úplnému rozpadu. Pri apokrinnej sekrécii, ktorá je častejším typom sekrécie, tam môže dochádzať k regenerácii bunkového obsahu - to znamená, že bunka nezaniká," skonštatoval Farkaš.

Pre liečbu konkrétneho ochorenia je nutné poznať jeho pôvod. Ak vedci poznajú pôvod ochorenia, dá sa určitou prevenciou dosiahnuť to, že sa zníži percento ich výskytu. Farkaš v tejto súvislosti zdôraznil, že je dôležité dodržiavať rady lekárov týkajúce sa prevencie. "Avšak vôbec nepoznáme pôvod celého radu nádorových ale aj iných ochorení, ktoré sú spriahnuté z týmito druhmi sekrécie. Keby sme poznali to, čo viedlo k týmto poruchám, mohli by sme aspoň nejakou sériou odporúčaní prispieť k prevencii, teda k tomu, že v budúcnosti budú lekári vedieť lepšie a priamejšie zasiahnuť proti týmto ochoreniam," dodal riešiteľ projektu. Výskum pre nové diagnostické a terapeutické postupy súvisiace s apokrinnými ochoreniami je financovaný z Finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), Nórskeho finančného mechanizmu a zo štátneho rozpočtu SR vo výške približne 372 tisíc eur, pričom 15 percent z tejto sumy pochádza zo štátneho rozpočtu SR. Ako vysvetlila Martina Szabóová z Odboru riadenia a implementácie Finančného mechanizmu EHP a Nórskeho finančného mechanizmu Úradu vlády SR, finančný mechanizmus EHP je financovaný zo zdrojov Nórska, Islandu a Lichtenštajnska, pričom Nórsko prispieva vo výške 97 percent.

Jedinečnosť výskumu vidí Farkaš v tom, že Slovensku patrí prvenstvo vo výskume nekonvenčného typu sekrécie. Podľa jeho slov sa podobný výskum neriešil ani v zahraničí, a preto by mohol byť zaujímavý aj pre zahraničných vedcov. Výskum prebieha od polovice minulého roka a potrvá do apríla 2011, podľa Farkaša sa však touto problematikou budú na pracovisku zaoberať aj naďalej.

Autor článku: TASR

Dátum zverejnenia: