Mnohí alergici vedia, že kosenie trávy, zbieranie lúčnych kvetov či liečivých rastlín je pre nich spojené so zdravotnými problémami. Alergia často ovplyvňuje pacienta aj pri výbere domácich kvetín či výsadbe v záhrade. Stromy, trávy a buriny tvoria hlavné skupiny alergénov.
Zo stromov je to najmä lieska, breza a jelša. Podľa imunoalergologičky a výkonnej riaditeľky Združenia astmatikov v SR Kláry Kossárovej je dôležité, aby aj v rámci výsadby zelene v mestách a obciach sa vyberali najmenej alergizujúce druhy. Pre koniec jari a začiatok leta je charakteristické ďalšie obdobie peľovej sezóny, a to kvitnúcich tráv. Toto obdobie je typické pre trávovú alergiu. Problémom podľa Kossárovej ani tak nie je ich agresivita ako množstvo. Aj kytica tráv, umiestnená v domácnosti, môže alergikom spôsobovať problémy. Peľovú alergiu vyvoláva najmä timotejka, mätonoh, reznačka laločnatá, prstnatec či lipnica lúčna. "Veľmi dôležité je, aby sa tráva kosila predtým, ako vybehne do klasu," skonštatovala Kossárová. Alergik by sa počas kosenia trávnika nemal zdržiavať v záhrade, vyhýbať by sa mal aj pokosenej tráve.
"Alergizujúce častice sú 6- až 12-mikrónové veľké peľové zrniečka a viac-menej kvetiny už majú veľké ťažké peľové zrná, ktoré nelaergizujú," skonštatovala Kossárová. Načo by si však mali dať alergici pozor, je výsadba aromatických a voňavých kvetín. Pre domácnosť alergika napríklad nie je vhodný muškát. S odchádzajúcim letom a prichádzajúcou jeseňou alergikom spôsobujú problémy najmä astrovité byliny, ako napríklad palina či ambrózia. Práve zarastené voľné priestranstvá sú najlepšou pôdou pre množstvo alergénov. "Jedna ambrózia vyprodukuje milión zrniečok a pritom je to burina, ktorá sa sem dostala z Kanady a Sovietskeho zväzu. Je agresívna," vysvetlila odborníčka.
Autor článku: TASR