Vekom podmienená degenerácia makuly

Vekom podmienená degenerácia makuly
Zdroj: bigstockphoto.com

Vekom podmienená degenerácia makuly (VPDM) je najčastejšie ochorenie vo vyspelých štátoch Európy a Ameriky, ktoré vedie k strate videnia. Odhaduje sa, že až 25 percent ľudí starších ako 75 rokov trpí na nejakú formu tohto ochorenia.

Pre jej značnú rozšírenosť sa VPDM môže už pomaly označiť za pandémiu, ktorá postihuje milióny ľudí na celom svete. Ide o závažné, postupujúce civilizačné ochorenie, ktoré môže spôsobiť praktickú slepotu a takto postihnutí ľudia nakoniec stratia i svoju nezávislosť.

Príčina VPDM, žiaľ, nie je doteraz známa. Ide o multifaktorové, environmentálne ochorenie, pri ktorom dochádza k postupnej deštrukcii buniek sietnice, hlavne v jej centrálnej časti. Postihnutí stratia schopnosť kvalitného videnia, nie sú schopní čítať alebo písať a zostáva im len orientácia v priestore.

Rozvoj ochorenia

Na vzniku VPDM sa podieľa viac rizikových faktorov a to: vek, fajčenie, pigmentácia, ženské pohlavie, kardiovaskulárne rizikové faktory. Pri vzniku VPDM bol zistený aj rodinný výskyt.  Pravdepodobne existuje interakcia medzi genetickou predispozíciou a vystaveniu oka rizikám prostredia.

Pri VPDM majú ľudia pravdepodobne určité predispozície k ochoreniu, ale či choroba prepukne, závisí od ich spôsobu života. V etiopatogenéze ochorenia dochádza k postihnutiu Bruchovej membrány v cievovke, ktorá pôsobí ako bariéra medzi cievovkou a fotoreceptormi sietnice a jej poškodenie vedie následne k degenerácii pigmentových buniek a fotoreceptorov sietnice.

Dôležitú úlohu tu zohráva svetlo a oxidačný stres. Svetlo zložené z fotónov je prenášané optikou oka na sietnicu, kde sa absorbuje vo fotoreceptoroch a mení sa na nervový vzruch, ktorý sa prenáša do mozgu. Pri tejto premene nie je spotrebovaná všetka energia svetla, časť sa dostáva aj do okolia a spôsobuje nežiaduce poškodenie sietnicových štruktúr.

Uvoľňujú sa voľné radikály, ktoré spôsobia radu reakcií, ktoré vedú k degeneratívnym zmenám, hlavne centrálnej časti sietnice, ktorá sa nazýva makula alebo žltá škvrna a preto toto ochorenie dostalo  názov „vekom podmienená degenerácia makuly“.

Zmeny pri starnutí sietnice sú dôsledkom spomínaného oxidačného stresu vplyvom škodlivého účinku svetla. Tieto zmeny môžu byť rôznorodé, od vzniku depozít, tzv. drúz v Bruchovej membráne, čo je nahromadený materiál ako lipidy, kalcium, vrastanie patologických ciev z cievovky do sietnice, až po kompletné odumretie centrálnej časti sietnice.

Rozdelenie

Podľa zmien, ktoré vznikli v sietnici, delíme VPDM na dva typy:

  1. suchá (atrofická), pri ktorej dôjde k odumretiu buniek sietnice a okolitých štruktúr
  2. vlhkú (exudatívna), pri ktorej dôjde k patologickému prerastaniu ciev z cievovky do sietnice s následným opuchom okolitej sietnice a deštrukciou.

Pretože nevieme presnú etiopatogenézu tohto vážneho a častého ochorenia, nemáme ani účinnú prevenciu či liečbu. Oko má však vlastné ochranné mechanizmy, ktoré zaisťujú obmedzenie zhubných účinkov svetla. Makula obsahuje pigmenty, ktoré ju chránia pred poškodením.

Sú to predovšetkým luteín a zeaxantín, ktoré zabraňujú oxidačnému stresu tým, že odfiltrujú, absorbujú, krátkovlnné modré svetlo. Molekuly luteínu a zeaxantínu sú žlté pigmenty, ktoré dokážu syntetizovať len rastliny, človek túto schopnosť nemá a získava ich len zo stravy.

Okrem žltých pigmentov ochranu sietnice zaisťujú aj antioxidanty (vitamíny C, E ), antioxidačné enzýmy alebo stopové prvky (zinok, selén, meď), ktoré sú kofaktormi antioxidačných enzýmov. Taktiež sa zdá, že degenerácia buniek sietnice súvisí aj s nedostatkom omega-3 mastných kyselín.

Naša strava je presýtená omega-6 mastnými kyselinami, chudobná je však na antioxidanty a omega-3 mastné kyseliny. Pre človeka sú najdôležitejšie dve esenciálne omega-3 mastné kyseliny, ktoré nedokáže človek syntetizovať. Nachádzajú sa najmä v morských rybách ako napr. sleď, sardinka, makrela.

Antioxidančné zložky

Kľúčovou úlohou pri prevencii vzniku VPDM hrá pravdepodobne vyvážená strava. Tá by mala spočívať v dostatočnom príjme zeleniny, obsahujúcej prírodné antioxidanty. Najvyššia koncentrácia sa nachádza v kapuste, keli, špenáte, petržlene, kôpri, zeleri, v póre, brokolici a v hlávkovom šaláte. Konzumácia morských rýb zabezpečí prísun omega-3 kyselín.

Vyváženou stravou by sme mali dosiahnuť rovnováhu medzi prooxidačnými faktormi a antioxidačnou ochranou. Existujú aj viaceré tabletky, ako antioxidačné výživové doplnky, ktoré môžu posilňovať naše prirodzené obranné mechanizmy. Tieto sú však podstatne menej účinné ako antioxidačné zložky v potrave.

Terapia

Liečba VPDM je zložitá. Pri suchej forme je liečba obmedzená len na podávanie antioxidačných výživových doplnkov (vitamín C, E, luteín, zeaxantín), betakarotény, podávaním niektorých stopových prvkov (selén, zinok) a omega-3 mastných kyselín.

Pri vlhkej forme je okrem podávania liekov možná liečba pomocou rôznych druhov laserov, ktoré dokážu eliminovať patologickú vaskularizáciu pod sietnicou. V súčasnosti sa ukazujú ako veľmi sľubné liečebné metódy podávania rôznych látok injekčne do vnútra oka (kortikosteridov, ktoré majú výrazný protizápalový efekt alebo látok, ktoré zabraňujú rastu nových patologických ciev). Avšak táto liečba nie je bez rizík, časté je zvýšenie vnútroočného tlaku, vznik  zákalu šošovky, odlúpenie sietnice alebo vnútroočný zápal.

Chirurgickou liečbou VPDM vybratím krvných zranení a neovaskularizácií spod sietnice, či premiestňovaním sietnice, sa nedosiahli dobré výsledky. Preto je najlepšia prevencia, ochrana očí slnečnými okuliarmi od intenzívneho osvetlenia, zákaz fajčenia.

Autor článku: A. Černák, B. Trnavec, časopis Bedeker zdravia

Dátum zverejnenia: