Pri hladovke organizmus najviac šetrí energiu

Pri hladovke organizmus najviac šetrí energiu
Zdroj: bigstockphoto.com

Nič neprinúti organizmus ukladať energiu tak rýchlo ako hladovanie. Čím úpornejšie ho trápime hladom, tým väčšie úsilie vynakladá na uloženie každej kalórie. Uviedla to pre TASR Jana Jurkovičová z Ústavu hygieny v Bratislave.

Látková výmena prebieha úplne ináč u človeka, ktorý sa stravuje štyri- až šesťkrát denne v pravidelných intervaloch v malých dávkach, v porovnaní s človekom, ktorý konzumuje jedlo len raz denne alebo sa dokonca trápi hladovkou. "Náš genetický materiál sa v priebehu niekoľkých miliónov rokov až tak veľmi nezmenil, stále funguje ako organizmus dávnovekého lovca, ktorý keď raz za čas niečo ulovil, všetci sa do sýtosti najedli, ale prišlo aj obdobie bez úlovku, počas ktorého žili na korienkoch a plodoch. Organizmus sa teda z pudu sebazáchovy naučil, že musí šetriť energiou na horšie časy. A to sa s organizmom deje aj pri hladovke," vysvetlila Jurkovičová.

Najlepší spôsob ako prinútiť organizmus, aby nešetril energiou, ale ju vydával, je dodávanie stravy v pravidelných intervaloch. Optimálne rozdelenie celodennej dávky energie je podľa odborníčky na päť až šesť dávok denne, na tri hlavné jedlá - raňajky, obed, večeru s menším občerstvením v podobe ovocia, zeleniny, jogurtu a podobne.
Večerné hladovanie Jurkovičová tiež neodporučila. "Všetky diéty, ktoré nám predlžujú obdobie bez jedla, idú samé proti cieľu schudnúť. Ak ide napríklad o diétu, v ktorej sa hovorí, že od piatej už nemáme nič jesť, tak od popoludnia až do siedmej hodiny rána nasledujúceho dňa máme veľmi dlhé obdobie hladu. Organizmus sa preľakne a začne dodané kalórie ukladať," spresnila Jurkovičová.

Smerom k večeru treba prívod energie znižovať, pretože sa organizmus chystá na spánok a nie veľký výkon. "Treba jesť ľahšie potraviny a najneskôr je vhodné sa najesť hodinu - dve pred spaním," uviedla odborníčka. V súvislosti s pôstom a hladovkou sa v rôznych odporúčaniach často vyzdvihuje fakt, že organizmus sa pri nich detoxikuje, ale Jurkovičová pojem detoxikácia odmieta. "Detoxikuje znamená, že by sme mali mať zaplavený organizmus toxickými látkami a potrebujeme sa ich zbaviť. Keby sme mali organizmus zaplavený toxínmi, tak by sme asi neprežili," zamyslela sa s tým, že o detoxikácii spravidla hovoríme u ľudí, ktorí sú intoxikovaní napríklad po požití drog, alkoholu a iných psychoaktívnych látok. Detoxikácia sa tiež používa pri akútnej otrave hubami.

Počas roka sa podľa nej zdravý organizmus z normálneho jedla nezaplaví toxínmi, ktoré treba z tela na jar vylúčiť. V tejto súvislosti je skôr vhodné hovoriť o odľahčení tráviaceho traktu, pri ktorom je vhodné jeden deň v týždni zvoliť si stravu ľahšiu na trávenie, napr. zeleninu, ovocie, cestoviny. "Náš organizmus je vysoko usporiadaný systém, ktorý má všetko usporiadané a zabezpečené tak, aby prežil. Organizmus človeka si musí udržiavať stále vnútorné prostredie - od stálej teploty, po stále pH, stále zloženie vnútrotelových tekutín a podobne," vysvetlila Jurkovičová. Na vyrovnanie rovnováhy stálosti vnútorného prostredia má organizmus nesmierne veľa regulačných mechanizmov. Aj keď často zbytočne experimentujeme a konzumujeme nie celkom zdravé potraviny, organizmus vie väčšinou veľmi úspešne zabojovať a vyrovnať všetky naše prehrešky.

Autor článku: TASR

Dátum zverejnenia: