Nový výskum prekvapivo ukázal, že nekontrolované delenie rakovinových buniek nemusí súvisieť s narušením biorytmov. V časopise Proceedings of the National Academy of Sciences USA to oznámil štvorčlenný americko-japonsko-kórejský tím, ktorý viedol Shin Yamazaki z Vanderbiltovej univerzity v Nashville. Prvou autorkou článku bola Mi-jung Jeomová z Univerzity Kjung Hee v Soule. Zásadný rozdiel medzi normálnymi a rakovinovými bunkami spočíva v zhubnom bujnení tých druhých – v tom, že sa nekontrolovane delia a sú nesmrteľné. Vysvetľovalo sa to poškodením a "vypnutím" biologických hodín rakovinových buniek, ktoré tak už neregulujú delenie.
Lenže veci sa zjavne majú inak. Spomenutí vedci uskutočnili prvé nepretržité monitorovanie zmien bunkového delenia laboratórne kultivovaných cicavčích buniek, ktoré pokrylo dlhšie časové rozpätie. Zistili, že jedna línia nesmrteľných buniek si zachovala funkčné biologické hodiny, ktoré nijako nevplývali na rýchlosť rastu a delenia predmetných buniek. Označenie nesmrteľné sa v tomto kontexte týka buniek, ktoré majú rovnaké základné vlastnosti ako rakovinové, boli však vytvorené v laboratóriu.
"Posilňuje to možnosť, že biochemická dráha týchto vnútorných hodín by mohla byť vhodným cieľom pre protirakovinové lieky. Napríklad, ak by sa podarilo objaviť liek, ktorý obnoví vládu biologických hodín nad delením rakovinových buniek, dal by sa tak obmedziť rast tumorov," povedal Shin Yamazaki. Na úlohu biologických hodín v delení normálnych buniek poukazujú pozorovania, že tento proces vrcholí v určitých špecifických fázach dňa – zistilo sa to pri širokom rozpätí organizmov, od jednobunkovcov až po ľudí. Napríklad bunky v ľudských ústach sa delia večer, tesne pred zotmením. "Je na to všeobecné evolučné vysvetlenie. Jednou z hlavných príčin mutácií je ultrafialové svetlo. Bunky sú zvlášť citlivé na mutácie práve počas delenia. Organizmus, ktorého bunky sa delia v noci, tak má selektívnu výhodu," doplnila členka tímu a Yamazakiho kolegyňa Julie Pendergastová.
Navyše jestvovalo pomerne veľa nepriamych dôkazov, že mitóza (delenie) rakovinových buniek nepodlieha 24-hodinovému biorytmu. Shin Yamazaki s kolegami sledovali bunkové delenie v reálnom čase prostredníctvom svetielkujúceho enzýmu, ktorého gén vložili do skúmaných buniek. Gén ho produkoval pri každom ich delení a kamerou tak dlhodobo monitorovali zmeny delenia.
Zdroje: Proceedings of the National Academy of Sciences USA Early Edition z 10. 5. 2010, Komuniké Vanderbilt University z 10. 5. 2010
Autor článku: TASR