HPI hodnotil uplynulé štyri roky v zdravotníctve, vládu oznámkoval štvorkou

Zrušenie transformácie nemocníc na akciové spoločnosti, zavedenie pevnej minimálnej siete či zrušenie poplatkov u lekára považujú analytici zdravotníckeho think tanku Health Policy Institute (HPI) sa najškodlivejšie opatrenia v oblasti zdravotnej politiky počas končiaceho sa volebného obdobia. Politické ovládnutie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zase považujú za najväčšie inštitucionálne zlyhanie. Hodnotenie zdravotnej politiky za uplynulé štyri roky dnes zverejnili na tlačovej konferencii v Bratislave.

Riaditeľ HPI Peter Pažitný označil za najmenej systémové opatrenia ochranu nemocníc pred exekúciami, zvýšenie základného imania vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni a ovládnutie vlastného imania Spoločnej zdravotnej poisťovne a oddlženie nemocníc v objeme 130 miliónov eur. "Tieto tri opatrenia podporujú nezodpovedné ekonomické správanie v systéme, vysielajú zlý signál," uviedol Pažitný s tým, že neefektívnosť je ako keby odmenená. Naopak, za najprospešnejšie opatrenie označil HPI referencovanie cien liekov. Analytička HPI Angelika Szalayová však upozornila, že iniciatívu v tomto opatrení prejavovalo najmä ministerstvo zdravotníctva. Analytici pozitívne zhodnotili aj zlepšovanie parametrov prerozdelenia poistného medzi zdravotnými poisťovňami. Za najmenej kompetentné opatrenia, naopak, označila určenie úhrady pri kategorizácii liekov a presadenie úhrady dychového testu na helicobacter pylori.

Za najmenej transparentné opatrenia označil Pažitný tender na záchranky, ktorý podľa jeho slov bude mať ešte dohru, tender na sanitky, nákup vakcín proti novému typu chrípky či čerpanie eurofondov. "HPI robil pre Európsku komisiu prieskum minulý rok ohľadne používania eurofondov v zdravotníctve medzi žiadateľmi o eurofondy a podľa ich hodnotenia je prideľovanie eurofondov veľmi neobjektívne a netransparentné," skonštatoval. Za najväčší nesplnený sľub považuje zvýšenie platov lekárov a sestier. Programové vyhlásenie hovorilo o tom, že platy lekárov dosiahnu v roku 2010 až trojnásobok priemernej mzdy, v skutočnosti je to však podľa Pažitného len 2,1 násobok v štátnych nemocniciach a 1,8 násobok v neziskovkách.

Analytici HPI hodnotili aj programové vyhlásenie vlády. Analytik inštitútu a zároveň člen tímu SDKÚ-DS pre dôstojný život Tomáš Szalay skonštatoval, že vláda splnila svoje programové vyhlásenie v zdravotníctve na 27 percent. Pričom niektoré sľuby boli splnené v menšej, niektoré vo väčšej miere a niektoré vôbec. Napríklad vláda nesplnila svoj sľub, že zriadi fond nákladnej starostlivosti, čo však HPI hodnotí ako prospešné. Keby mala byť vláda za svoj výkon oznámkovaná ako v škole, dostala by podľa Szalaya hodnotenie 4.

Pažitný zhodnotil aj volebné programy jednotlivých strán. Kým pravicové strany ako SDKÚ-DS, KDH a SaS v nich podľa jeho slov zahrnuli konkrétne ciele a nástroje v zdravotnej politike, programy ostatných strán sú všeobecnejšie a povrchnejšie. "Z nich vyniká program Smer-SD, v ktorom je len hromada slovného balastu," dodal Pažitný. Celkovo zhodnotil uplynulé štyri roky v zdravotníctve za premárnené obdobie, ktoré sa vyznačovalo nekonzistentnou a bezcieľnou zdravotnou politikou. Poslaneckými novelami sa podľa jeho slov obchádzala verejnosť a pripomienkové konanie, pričom legislatíva sa prijímala bez analýzy dopadov.

Autor článku: TASR

Dátum zverejnenia: