Zásluhu na vykorenení pravých kiahní majú aj slovenskí lekári

Viac ako tri desaťročia svetovú populáciu netrápi ochorenie variola. Veľkú zásluhu na eradikácii teda vyhubení pravých kiahní má Svetová zdravotnícka organizácia (SZO), ktorá iniciovala tzv. Globálny program varioly. Od svojho založenia v roku 1948 považovala pravé kiahne za najťažšiu chorobu, a tak v roku 1966 prijala program eradikácie varioly s cieľom vyhubiť ochorenie do roku 1974. Pre mnohé problémy sa tento cieľ podarilo dosiahnuť o tri roky neskoršie - v roku 1977. Slovenský lekár, epidemiológ Štefan Straka je jedným zo šiestich slovenských účastníkov tohto programu, ktorých zásluhy dnes ocenilo aj Ministerstvo zdravotníctva SR a Slovenská lekárska spoločnosť (SLS).

"Epidemiológov, ktorí reprezentovali Československú epidemiologickú školu a veľmi úspešne, sme ocenili pamätnými listami ministerstva zdravotníctva a pamätnými listami SLS," skonštatovala dnes pre TASR epidemiologička a predsedníčka Slovenskej epidemiologickej a vakcinologickej spoločnosti Zuzana Krištúfková. Z rúk ministra zdravotníctva Richarda Rašiho si tak Straka ako jediný priamy účastník programu prebral diplom - Cenu ministra zdravotníctva "Za profesionalitu a ľudský prístup pri eradikácii varioly". Minister Raši odovzdal diplom in memoriam piatim rodinným príslušníkom už nežijúcich odborníkov.

Eradikáciu ochorenia, ktoré v mnohých prípadoch končilo smrťou alebo doživotným postihnutím vo forme slepoty, označila Krištúfková za historický čin. "Aj dnes sme v programe eradikácie ďalších ochorení, ale nedarí sa to dotiahnuť do konca najmä preto, že u nás ľudia nepociťujú riziko nákazy," dodala Krištúfková s tým, že to však stále pretrváva.

Podľa epidemiológa Straku mal program varioly podstatnú úlohu a bez neho by sa toto ochorenie nevyhubilo. Za výbornú označil nielen stratégiu programu, ktorá bola pružná a reagovala na zmeny, ale aj medzinárodnú spoluprácu a spoluprácu s krajinami, kde sa ochorenie vyskytovalo. Sám pôsobil v rámci programu na dvoch postoch. "V roku 1975 som bol v Indii na hraniciach s Bangladéšom a o dva roky neskôr v Somálsku, kde som pol roka na východe Afriky pracoval pri eradikácii posledných ohnísk z afrického kontinentu," skonštatoval pre TASR. Lekári si podľa jeho slov získali dôveru, náklonnosť a priateľstvo domácich. "Čo bolo horšie, že tam, kde sme pracovali, boli vždy nejaké nepokoje a dokonca vojny. V Somálsku bola otvorená vojna s Etiópiou a to nás desilo. Nesmeli sme fotografovať, báli sme sa, že budeme napadnutí, pretože nad nami leteli lietadlá, ale našťastie nikdy neprišlo k incidentu, že by v rámci vojny boli napadnutí pracovníci SZO," spomína Straka.

Aj keď sa v tom čase podľa jeho slov v bývalom Československu o práci týchto epidemiológov veľa nevedelo, ohlas na prácu československých epidemiológov v rámci SZO bol vynikajúci. "Boli sme odmenení tzv. Radom rozštiepenej ihly a aj z krajín, kde sme pracovali, sme dostali ďakovné listy najvyšších politických organizácií," dodal Straka. Za najväčšie uznanie svojej práce považuje práve to, že bolo ochorenie vyhubené.

Autor článku: TASR

Dátum zverejnenia: