Obeťou pravých kiahní bol pravdepodobne aj faraón Ramzes V.

Počet obetí pravých kiahní, ktoré boli úplne vykorenené pred viac ako 30 rokmi, presiahol počty všetkých padlých v historicky dokumentovaných vojnových konfliktoch. Obeťou varioly bol pravdepodobne aj faraón Ramzes V. Ochorenie ovplyvnilo život aj historicky známych osobností, ako je Wolfgang Amadeus Mozart či deti Márie Terézie.

"Prvé správy o šírení varioly sú zo staroveku. Pravlasťou ochorenia sú pravdepodobne indický subkontinent a stredná Afrika. Nákaza sa rozšírila najmä rozvojom dopravy, devastovala celé neimúnne populácie. Najlepšie dokumentované sú epidémie v 18. storočí v Európe, kedy počet chorých dosiahol 200 miliónov a 60 miliónov osôb zomrelo," hovorí epidemiologička a predsedníčka Slovenskej epidemiologickej a vakcinologickej spoločnosti Zuzana Krištúfková. V roku 1720 vykonal mestský lekár Prešova a župný lekár Šarišskej župy Ján Adam Rayman na vlastnej dcére očkovanie proti pravým kiahňam vmasírovaním hnisu z kiahničky jej chorého brata do kožného rezu na ramene. "Bola to prvá variolizácia vykonaná na území kontinentálnej Európy," skonštatovala Krištúfková. Očkovanie Rayman v nasledujúcich rokoch úspešne opakoval na viacerých pacientoch. Svetové prvenstvo je však v medicínskej literatúre priznávané anglickému lekárovi Edwardovi Jennerovi. Ten tieto pokusy vykonal nezávisle od Raymana o 76 rokov neskôr.

Variola zákerne zasiahla aj do života W.A. Mozarta. Mozartovci opustili svoj domov v Salzburgu, aby 11. septembra v roku 1767 išli do Viedne, kde žili v podnájme v dome kováča. Keď jeho tri deti zomreli na kiahne, odišli Mozartovci do Olomouca. Tam sa však u Wolfganga objavili prvé príznaky kiahní. "Vzhľadom na inkubačný čas tohto ochorenia, teda 12 dní, možno predpokladať, že sa nakazil vo Viedni. Kiahne ho tak oslabili, že po deviatich dňoch oslepol a ďalších pár týždňov po uzdravení, keď sa mu zrak vrátil, si musel oči veľmi šetriť," dopĺňa Krištúfková. Panovník Jozef II. prišiel vinou tohto ochorenia o svoju druhú manželku Máriu Jozefínu, Márii Terézii zase usmrtilo tri deti. "Táto skúsenosť primala panovníčku k prehodnoteniu jej postoja k prevencii, najmä k očkovaniu. V roku 1768 poverila holandského doktora Jana Ingenhousza vytvorením očkovacieho programu. Jeho súčasťou bolo najprv očkovanie chudobných ľudí, u ktorých bola najvyššia chorobnosť. Viedenské chudobné rodiny boli odmenené dukátom za zaočkovanie svojho dieťaťa. Zaočkovaná bola aj panovnícka rodina," dopĺňa epidemiologička.

Koncom 18. storočia tak vynález očkovania spôsobil revolúciu v možnostiach vtedajšej medicíny v boji proti tomuto ochoreniu. Jenner podľa Krištúfkovej zaviedol aj pojem vakcinácia a vakcína, ako prvý použil termín vírus a prvý úmyselne vpichol predtým očkovanému dieťaťu infekčnú dávku vírusu, aby dokázal, že očkovaný človek na kiahne neochorie.

Na území Československa bolo povinné očkovanie proti kiahňam uzákonené v roku 1919, posledný prípad ochorenia bol zaznamenaný v roku 1924. Veľkú zásluhu na eradikácii, teda vyhubení pravých kiahní má Svetová zdravotnícka organizácia, ktorá iniciovala tzv. Globálny program varioly. Od svojho založenia v roku 1948 považovala pravé kiahne za najťažšiu chorobu, a tak v roku 1966 prijala program eradikácie varioly s cieľom vyhubiť ochorenie do roku 1974. Pre mnohé problémy sa tento cieľ podarilo dosiahnuť o tri roky neskôr - v roku 1977. Účastníkmi Globálneho programu varioly bolo aj 20 epidemiológov z bývalého Československa, z toho šesť Slovákov. Posledným žijúcim účastníkom z týchto šiestich slovenských odborníkov je lekár, epidemiológ Štefan Straka.

Autor článku: TASR

Dátum zverejnenia: