Mozgové kapiláry sa samočistia akýmsi odpľúvaním

Mozgové kapiláry sa samočistia akýmsi odpľúvaním
Zdroj: bigstockphoto.com

Najmenšie krvné cievy v mozgu sa zbavujú prekážok, ktoré blokujú prísun kyslíka a živín k neurónom, unikátnym spôsobom – "vypľujú" ich.

V časopise Nature to oznámil päťčlenný tím, ktorý viedol Jaime Grutzlender z Feinbergovej lekárskej školy Severozápadnej univerzity v Chicagu (štát Illinois, USA). Prvým autorom článku bol jeho kolega Carson Lam. Veľké cievy odstraňujú zo svojho vnútra prekážky ako krvné zrazeniny a cholesterolové či zvápenatené plaky buď pôsobením krvného tlaku, ktorým sa prekážka odtrhne a odplaví (to však obnáša vážne zdravotné riziká), alebo enzýmami, ktoré ich rozpustia. V prípade najmenších ciev, kapilár, to však nebolo jasné. Tím Jaimea Grutzlendera teraz ako prvý preukázal, že ani pôsobenie krvného tlaku, ani enzýmy, nefungujú dostatočne efektívne v kritických 24 až 48 hodinách po zablokovaní kapiláry. Pôsobia iba čiastočne a navyše iba na krvné zrazeniny, nie na ostatné zo spomenutých typov prekážok. Osobitný problém tu predstavujú cholesterolové plaky, lebo cholesterol sa rozpúšťa ťažko.
"Čo sa deje s cievami neprečistenými týmito mechanizmami? Odumrú alebo sa o ich uvoľnenie postará čosi iné?" pýtali sa členovia tímu.

Aby zdokumentovali, čo sa v takých situáciách naozaj deje, vytvorili umelé mikrozrazeniny, ktoré označkovali červenou svetielkujúcou látkou. Vstrekli ich myšiam do krčných tepien a následne špeciálnym mikroskopom "zaživa" v rôznych časových odstupoch sledovali šírenie týchto mikrozrazenín v mozgových kapilárach myší. Zistili pozoruhodnú vec. Dva až sedem dní po zablokovaní kapiláry bunky jej steny vedľa zablokovaného miesta vytvorili membránu, ktorá úplne obalila prekážku. (Steny kapilár sú veľmi tenké, často ich tvorí jediná vrstva epitelových buniek.)

Pôvodná stena kapiláry sa potom otvorila a prekážku "vypľula" do okolitého mozgového tkaniva, čím ju zneškodnila. Z obalu prekážky sa stala nová stena kapiláry. To v plnom rozsahu obnovilo prietok krvi kapilárou, a tým aj zásobovanie neurónov. Na tomto ochrannom mechanizme sa podieľa enzým matrixová metaloproteínoáza 2/9, ktorý štiepi molekuly veľkých bielkovín. Minulé výskumy odhalili, že zohráva istú úlohu vo vývoji krvných ciev a mozgovej porážke. V mozgoch starnúcich zvierat (22-mesačných) však tento proces prebiehal o 30 až 50 percent pomalšie a menej dôkladne, ako v mozgoch mladých (4-mesačných), takže v nich podľa všetkého odumiera viac kapilár. "Toto spomalenie môže predstavovať dôležitý faktor úpadku poznávacích schopností s vekom. Vysvetľuje tiež, prečo sa starší pacienti po mozgovej porážke nezotavujú tak dobre, ako mladší, trvá im to oveľa dlhšie," povedal Jaime Grutzlender.

Zdroje: Nature z 27.5.2010; Komuniké Northwestern University a U.S. National Institutes of Health, obe z 26.5.2010

Autor článku: TASR

Dátum zverejnenia: