Stav dievčatka po výnimočnej operácii mozgu je dobrý

Stav deväťročného dievčatka, ktorému s diagnózou detská mozgová obrna ako najmladšiemu pacientovi na Slovensku počas výnimočnej operácie mozgu zaviedli neurostimuláciu, je po vyše desiatich dňoch dobrý. Informovali o tom dnes predstavitelia Neurochirurgickej kliniky Slovenskej zdravotníckej univerzity (SZU) banskobystrickej Fakultnej nemocnice s poliklinikou (FNsP) F. D. Roosevelta a Detskej fakultnej nemocnice v Banskej Bystrici.

Pacientke hĺbkovo implantovali do mozgu elektródy s použitím najnovšieho a technologicky najvyspelejšieho už cez uzavretú kožu (transkutánne) dobijateľného neurostimulátora uloženého pod kľúčnou kosťou. Cieľom tejto unikátnej neurostimulácie je zmierniť príznaky poškodenia centrálneho nervového systému pri diagnóze, akou je detská obrna. Takíto pacienti mávajú problémy s neovládateľnými pohybmi končatín, s chorým napätím svalstva, ktoré obmedzuje vôľový pohyb pacienta a býva bolestivé, konštatoval profesor Miroslav Galanda, ktorý túto špeciálnu metódu hĺbkovej stimulácie mozgu ako svetový unikát vypracoval a úspešne ju realizuje na Neurologickej klinike SZU.

"Výnimočnosť je v tom, že u dieťaťa, ktoré sa vyvíja a je postihnuté pohybovou poruchou, môžme ovplyvniť tento stav tak, že pri stimulácii sa znižuje svalové napätie v tele chorého a v končatinách sa znižujú tiež pohybové poruchy. To umožňuje potom účinnejšiu rehabilitáciu a zlepšenie stavu chorého, takže sa zlepšuje jeho samostatnosť, a o to nám ide," povedal Galanda.

Dodal, že stimulátor najčastejšie zavádzajú pri detskej mozgovej obrne, pri postihnutiach mozgu v čase, keď sa vyvíja. Po jeho zavedení sa u pacienta zníži napätie a ustúpia bolesti. Postupne sa dokáže najesť, napiť či premiestniť, teda urobiť to, čo je pre takýchto ľudí veľmi významné. Účinok neurostimulátora, ktorého životnosť je približne sedem rokov a potom by sa mal vymeniť, sa začína prejavovať po zapnutí stimulácie na približne 15 až 20 minút a pretrváva po jej vypnutí dve až štyri hodiny. Funguje nepretržite aj počas spánku. Jeho zavedením sa zlepší kvalita nielen pacienta a ľudí okolo neho, na ktorých starostlivosť je odkázaný, ale vytvoria sa aj predpoklady na lepšiu spoluprácu pri jeho rehabilitácii.

Autor článku: TASR

Dátum zverejnenia: