Náš pomocník stres

Náš pomocník stres
Zdroj: bigstockphoto.com

„Som v strese, som vystresovaný“ – tieto slová akoby sme počúvali čoraz častejšie, a obvykle v negatívnom význame. Znamenajú, že niekto vyzerá dekoncentrovaný, strhaný, zabúda veci, je precitlivený, dokonca pôsobí, akoby nezvládal ani sám seba.

Bežne prijímaná definícia stresu (angl. tlak, napätie) hovorí, že je to adaptívny mechanizmus, ktorým sa človek inštinktívne vyrovnáva so situáciou zvýšenej záťaže. V hovorovej reči sa nerozlišuje zvonka pôsobiaci tlak – stresor – od stavu organizmu ním vyvolaného – stresová reakcia. Stresory môžu byť krátkodobé (zľaknutie, dobrá či zlá správa) a dlhodobé (strata partnera, neúspechy v práci a i.). Poznanie zákonitostí pôsobenia stresu nám umožní lepšie využiť jeho pozitívne stránky a nenechať na seba vplývať jeho možné negatívne následky.

Stresový poplach

Stres nám umožňuje prežiť rôzne najneočakávanejšie situácie – prírodné katastrofy, autonehody, útoky ľudí či zvierat, radovať sa z prekonaných prekážok, vedie nás k vyšším výkonom. Ale nadmiera negatívneho stresu môže mať veľmi závažné následky. Rozoznávame tieto tri typické fázy. Prvou je poplašné štádium: celý organizmus je v stave zvýšenej pohotovosti, mobilizuje sa obrana proti nadmernej záťaži. Mozog vysiela signály nadobličkovým žľazám, aby produkovali veľa adrenalínu. To spôsobí životne dôležité zmeny, ktoré dávajú väčšiu šancu na prežitie. Krv sa stiahne z pokožky a z tráviacich orgánov, aby poskytla viac zdrojov svalom. Cukry a tuky sa uvoľňujú do krvi, aby poskytli potrebnú energiu na reakciu. Dýchanie je rýchlejšie, takže viac kyslíka bude schopné spaľovať cukry a tuky, aby boli rýchlo užitočné. Krv zhustne, aby sa mohla rýchlo zraziť, keby prišlo k zraneniu.

Stúpne krvný tlak a srdce bije ako divé, udržiavajúc celé telo v rýchlom rytme. Toto štádium trvá asi osem sekúnd a prebieha podvedome. Ak je človek aj  naďalej vystavený stresovej situácii, nastáva štádium odolávania. Zvyšuje sa produkcia látok, ktoré pomáhajú adaptovať sa na stres. Fyziologické funkcie, ktoré boli narušené v prvej fáze, začínajú opäť obnovovať svoju normálnu funkciu. Ak stav adaptácie nemožno udržať, vyčerpali sa spôsoby, pomocou ktorých sa organizmus vyrovnával so stresom – to je štádium vyčerpania. Toto štádium sa prejavuje únavou, stavmi úzkosti a depresiou.

Krôčik k ochoreniu

Vo chvíli, keď štartuje stresová reakcia, reaguje naše telo troma možnými spôsobmi: „zamrzni!“; „bojuj!“ alebo „uteč!“ V minulosti to bolo adekvátnou reakciou na situáciu. Nahromadená energia sa mohla vybiť pohybom; v súčasnosti, keď zažívame stres v sedavých zamestnaniach, za volantom auta alebo v MHD, sa pripravené cukry a tuky nespália, ale uložia na steny ciev a pod. Takto vzniká predpoklad na prepuknutie mnohých civilizačným ochorení. Do súvislosti so stresom sú najčastejšie dávané kardiovaskulárne poruchy, migréna, znížená imunita, črevné prob-  lémy, vredová choroba žalúdka, bolesti chrbta, onkologické ochorenia, duševné choroby. Chronický stres môže úplne vyčerpať energiu a viesť k depresii, nespavosti, chronickej únave, pocitu bezmocnosti a beznádeje, úzkosti, poruchám pozornosti i pamäte.

Rozpoznanie „nepriateľa“

Ako spoznám, že som v strese? Hoci sú príznaky všeobecne známe, niekedy je problém priznať si, že sme pod stresom a že by bolo dobré s ním niečo urobiť kvôli predstave, že musíme ostať silní a byť oporou iným. Nezvládnutý stres sa v telesnej oblasti prejavuje bolesťami hlavy, napätím svalstva až kŕčmi, svalovou únavou, poruchami trávenia (hnačkami alebo zápchou), zvýšením krvného tlaku, tachykardiou, potením, triaškou. Môžeme pociťovať úzkosť, nadmernú ostražitosť, mať fóbické reakcie, pocity ohrozenia, frustrácie, bezmocnosti, derealizácie, depersonalizácie, znížené libido, znížený či zvýšený apetít, či problémy so spánkom. Človek pod dlhodobým stresom môže byť podráždený, výbušný, netrpezlivý, agresívny, užívať návykové látky. V extrémnych prípadoch sa môže nezvládnutý stres fixovať ako trauma.

Ste v strese?

Pre každého je stresorom niečo iné. To, čo jeden človek vôbec nevníma ako stresovú situáciu, to môže druhého trápiť dlhšiu dobu. Pri pokuse o kvantifikáciu stresorov boli jednotlivým udalostiam priradené bodové hodnoty, tzv. Holmes-Raheho inventár životných stresov:

Skóre 150 alebo menej poukazuje na málo životných zmien a nízku náchylnosť k poškodeniu zdravia spôsobenému stresom.

Skóre 150 – 300 naznačuje okolo 50 percentnú šancu väčšieho poškodenia zdravia v nasledujúcich dvoch rokoch.

Skóre nad 300 naznačuje až 80 percentnú šancu väčšieho poškodenia zdravia v nasledujúcich dvoch rokoch podľa Holmes- Raheho štatistického predikčného modelu.

Spôsob, akým sa vyrovnáme so stresom, závisí od viacerých činiteľov: zdatnosti nervovej sústavy, charakteru stresora, intenzity a dĺžky pôsobenia stresora, aktuálneho fyzického stavu, emocionálneho nastavenia, podpory z okolia (od rodiny a priateľov, od osobného postoja k zdroju stresu). Čo z toho môžeme ovplyvniť my a znovu získať kontrolu nad stresom? Pozitívne emócie – vzrušenie, radosť, šťastie, smiech, potešenie, láska zväčšujú našu schopnosť znášať stres.

Autor článku: PhDr. Elena Tomková, časopis Bedeker zdravia

Dátum zverejnenia: